Lydia Kang
Opium a absint Lydia Kang
Má tajemné vraždy v New Yorku na svědomí člověk, nebo upír? Sestra Tillie Pembrokeové je nalezena mrtvá a bez kapky krve. Jen dvě malé ranky na krku naznačují, kudy z ní unikl život. Právě tou dobou, na konci 19. století, vyšel v Americe Stokerův Dracula, a tak se představivost mnoha lidí upřela k možnosti, že v New Yorku začal řádit upír.
Tillie je náruživá a zvídavá čtenářka, proto ji takové vysvětlení sestřiny smrti nemůže uspokojit. Nedá si pokoj, dokud záhadě nepřijde na kloub. V pátrání ji brzdí ošklivé zranění, které utrpěla při pádu z koně. Na zmírnění bolestí jí lékař předepíše laudanum, opiovou tinkturu, a někteří lidé z jejího okolí ji drogou až podezřele ochotně zásobují.
Do pátrání se snaží zapojit logiku a vědu, objevuje dokonce další oběti podivného vraha, jenže stále vyšší dávky opia jí zastírají mysl. I pro dívku spoléhající na vlastní rozum je tak stále těžší rozlišit, co je skutečné a co ne, a hlavně komu ze svých blízkých může věřit. (Cosmopolis, 2020)
≈ ≈ ≈
Najväčším záujmom Mathildy Tillie Pembrokeovej nie sú typicky ženské koníčky, ale otázky, ako funguje svet. Je vášnivou čitateľkou literatúry faktu a slovníkov. Prirodzená zvedavosť ju núti hľadať odpovede, vďaka čomu nie je spätnou reakciou okolia vždy porozumenie.
Záhadné zmiznutie sestry Lucy tesne pred svadbou a následné nájdenie jej tela je pre rodinu tragédiou a pre Tillie nočnou morou. Stratila jedinú osobu, ktorá ju milovala so všetkými nedostatkami. Je odhodlaná zistiť všetko, čo bude môcť, každý detail o sestrinej vražde. Neuvedomuje si, že stojí na začiatku cesty plnej prekážok.
Liečba zranenia po páde z koňa prináša Tillie skúsenosť s užívaním ópia. Je zázrak, že je vôbec pri zmysloch. Pestuje si závislosť. Je pacientkou doktora Erikksona. Počas návštev lekárovej ordinácie si všíma podivné správanie obyvateľov domu Erikksonovcov. Akou záhadnou chorobou trpí doktorov syn Tom?
New York ochromujú zvesti o upírovi. Tillie sa ako mnoho ďalších pridáva k fascinácii Stokerovým románom Dracula. Zabitia v štýle upíra pribúdajú.
Čo všetko Tillie o sestre nevedela? Vzťah medzi Lucy a jej snúbencom Jamesom Cutterom nebol taký ideálny, ako sa navonok zdalo. James prenáša pozornosť na druhú sestru. Tillie v podstate preberá Lucyine miesto. V nárokoch rodiny sa musí podriadiť želaniam autoritatívnej babičky. Cíti sa doma obmedzovaná. Je však vytrvalo tvrdohlavá, a tak sa nechá viesť svojimi úmyslami. Spoznáva Iana Metzgera, jedného z miestnych kamelotov, ktorý jej ponúka pomoc pri hľadaní odpovedí. Prečo sa o prípad zaujíma? Je to syn ruského Žida, má mnoho známych na miestach, kam bohatí nechodia. Tillie vďaka tomu získava bližší náhľad do komunity prisťahovalcov. Nočné dobrodružstvá s Ianom jej odhaľujú inú tvár New Yorku.
Budovanie atmosféry má svoje slabšie i chvályhodné momenty. Vnáša do rozprávania náhľad do newyorskej vyššej society a dobové reálie. Na pozadí prebieha modernizácia metropoly na prelome 19. a 20. storočia. O slovo sa hlási zmena, výdobytky vedy a techniky, otázka ženskej emancipácie.
Sestra mala svoje tajomstvá. Čo ju trápilo? Čo odhalí jej denník? Odkrýva skrytú tvár Jamesa Cuttera. Mohol snúbenicu zabiť? Alebo to bola slúžka, prepustená po krádežiach v dome? Ani vzťahy v rodine Pembrokeovcov nie sú bez poškvrnky. Tillina potreba vzoprieť sa naráža na mantinely jej možností. Dostať sa spod vplyvu dominantného prístupu nie je také jednoduché. Tillie sa na jednej strane potápa do tlaku očakávaní, na druhej strane do apatie. Ako žene a dedičke sú jej odopreté vlastné rozhodnutia. Ona však nestojí o konvenčné miesto vo svete. Naoko starostlivý James Cutter tlačí na zasnúbenie, pokúša sa Tillie ovládať.
Bohužiaľ, množstvo priestoru dostáva opis hrdinkinho prepadávania závislosti na ópiu a morfiu. Jej ospalosť sa prenáša na všetko naokolo. Kým sa autorka dopracuje k nejakej relevantnej informácii, neustále rieši Tilline zdravotné problémy, výpadky pamäti, abstinenčné príznaky.
Vyšetrovanie vraždy získava zjavne podružné miesto. Fungovať v ňom má aj postava Iana Metzgera, z ktorého chce mať autorka „investigatívneho“ novinára. Vo svetle udalostí okolo Tillie, aj on hrá len druhé husle. Vo chvíľkach, keď je slečna Pembrokeová schopná fungovať relatívne normálne, študuje, rozširuje svoju optiku na tému upírov (kultúrny náhľad, folklór, vedecký aspekt). Je toho dosť, na čo musí získať odpovede. Hľadanie stôp zaniká v neprebernom množstve nezaujímavých scén. Čas strácate čakaním, kedy hrdinka vytriezvie. Tillie akosi zabúda, že na pátranie potrebuje čistú hlavu. Dostáva sa do nebezpečných situácií a je pravda, že často si vo svojej naivite a dôverčivosti za to môže sama.
Mesto podlieha „ópiovej epidémii“. Tillin pobyt na odvykačke vedie k presedlaniu na heroín, v čom ju zdarne podporuje James. Neviem, či autorke šlo o osvetu, no celé to začínalo suplovať zápisky z denníka narkomanky. Niekde medzi tým kolotočom odhaľuje Tillie vzorec vrahovho správania. Je až neuveriteľné, že sa jej to náhodou podarilo.
Skôr ako detektívka sa kniha dá nazvať spoločenským románom. Príbeh sám o sebe nie je zlý, no určite úmorný. Problém je dĺžka. Rozprávanie sa tiahne. Žiadalo si to odstrániť nadbytočný balast, odbočky, ktoré autorka považovala za nutné vkomponovať do nejednej z nudných pasáží. Dobrý nápad pochováva dej, ktorému trestuhodne chýba šmrnc. Nebuduje takmer žiadne napätie. Stokerovský nádych ostal nedotiahnutý, tajomnosť nevyužitá. Romantická linka vzťahu Iana a Tillie visí niekde vo vzduchu. Autorka sústreďuje pozornosť na všetko iné a otrocky ju vracia k jedinej téme. K hrdinke sa mi ani pri radosti, že vidím koniec, nepodarilo nájsť cestu. Pokušenie vzdať čítanie prichádzalo v pravidelných intervaloch. Anotácia pritom toľko sľubuje... Takže, zatváram knihu s rozčarovaním.
si-
a 1/2
____________________________________________
