Sharon Lynn Fisher
STÍN A KLETBA Sharon Lynn Fisher
Špetkou soli, koštětem všechno zlé vyháním ven. S kufry plnými lektvarů a medicín se Jane Airová jednoho svěžího a jasného říjnového rána vydává čelit výzvě, jakou dosud ve škole pro osiřelé dívky nezažila. Nad Thornfieldem se vznáší stín, stejně jako nad Edwardem Rochesterem, jeho samotářským pánem. A Jane si Rochester najal jako poslední záchranu. Jane se svým novým nedůtklivým zaměstnavatelem těžko hledá společnou řeč, ale postupně se ukazuje, že to je to nejmenší – horší je tajemná síla, která jí brání v práci. Hrozeb přibývá, a to jak kolem Jane, tak kolem Rochestera, a ten jí navíc den ode dne připadá zajímavější a přitažlivější. Začíná mít obavy, že její znalosti bylinek a kouzel nebudou stačit, aby muže, který je jejímu srdci stále bližší, zachránila před hrozbou temnější a nebezpečnější, než si vůbec dokázali představit. (Red, 2026)
& & &
Reteling románu Jane Eyre vnáša do klasiky mix fantasy a prvkov gotiky. Jednoduchá dejová línia sa pridŕža predlohy pozvoľna, kopíruje nosné prvky, ale prispôsobuje si ich vlastnému účelu, ako napr. prvé stretnutie hrdinov, prítomnosť niektorých postáv, Rochesterove manželstvo. Hlavnou hrdinkou je Jane Airová, ktorá vyrastala v Lowoodskej škole a teraz pôsobí ako učiteľka bylinárstva a liečiteľstva. K učeniu pridáva aj čosi navyše – je čarodejnica. Oficiálne je taká výuka v Lowoode zakázaná. Keď o jej služby nečakane požiada pán Edward Fairfax Rochester z Thornfieldu, Jane prvý raz v živote opúšťa múry školy.
Tieň vznášajúci sa nad Thornfieldom je od prvého momentu hmatateľný a taká je celá mágia v knihe. Nič utajované, nič, čo by vám dovolilo mátať v tmách, hádať, obzerať sa ponad plece... Táto „viditeľnosť“ uberá na celkovom vyznení rozprávania. Všetko je takpovediac rovno na tanieri. Na druhej strane, melancholické prostredie príbehu je využité dobre.
Jane je tvrdohlavá, prchká, jej jazyk predbieha myseľ, čo sa v jej prípade označuje za znak nezávislej povahy. Edward Rochester stráca istú záhadnosť pána sídla, zhovorčivosť mu uberá na nadradenosti a hoci sa autorka snaží zachovať v ňom mieru nevrlosti, všeobecne ho predstavuje ako milého a dobrosrdečného muža, ktorý sa ako vdovec uzavrel vo svojom pocite viny. Sám sa smerom k Janinmu remeslu považuje za skeptika. Uvedomuje si ale, že sídlo ovláda čosi zlé a treba konať.
Môžu zvláštne udalosti a nehody v Thornfielde súvisieť s duchom nedávno zosnulej pánovej manželky? Rochesterov odstup a nedôveru služobníctva vyvažuje iba priateľská domáca pani Fairfaxová, ktorá tiež čo-to pochytila z ľudového čarodejníctva. Je tu ešte podozrivo sa správajúci doktor Poole. Mohlo by sa za jeho starostlivosťou o nemocnú mladú pani Rochesterovú skrývať viac ako sa na prvý pohľad zdá?
Thornfield obklopuje mágia, pohybujú sa tu víly či dryády. Autorka ťaží z wiccanskej filozofie, naturizmu aj animizmu. Opis rôznorodej mágie dej nevynahradí, je skôr zaujímavý pre fanúšikov recitovania zaklínadiel, ale ja chcem čítať aj o inom. Aura nadprirodzena je všade, zdá sa, že pán Rochester je obdarovaný „Vhľadom“, čo však z nejakého dôvodu popiera. Jane jej nový zamestnávateľ začína zaujímať až príliš. V izolovanom prostredí Thornfieldu je priestor na zbližovanie, ktoré je narušené iba krátkou epizodickou návštevou slečny Ingramovej, ktorá si na bohatého vdovca činí akýsi nárok. Táto linka neponúka do zápletky nič okrem poukázania na kontrast medzi povrchnosťou a sebeckosťou vyššej vrstvy a Janinou prirodzenosťou. V tomto smere má Rochester jasno. Romantika presvitá cez riadky vlažne, neponúka žiadne výbušné emócie či divoké vzplanutia. V popredí rozprávania ostáva rozplietanie príčin záhadných skutočností.
Pomalé odhaľovanie tajomstva sprevádzajú stále nebezpečnejšie prejavy viac a viac nahnevaného ducha. Odchod Jane z Thornfieldu je vynútený Edwardovým prepustením, on sám sa ocitá v centre nebezpečenstva. Ochranársky pud ho stavia do pozície martýra. Opätovný návrat slečny Airovej sa nesie v znamení boja o Edwardov život, ktorý sa pretaví do záverečného stretu s neznámou, mocnou, nekromantskou bytosťou. Tá má však vlastné plány...
Bolo pre mňa neľahké začítať sa do notoricky známeho príbehu s vedomím, že v ňom mám nájsť niečo nové. Vsuvky o mágii v každom druhom odseku v tomto zmysle celkom nespĺňajú moje očakávania a pôsobia trochu umelo a neprirodzene, len aby autorka splnila svoj cieľ. V mnohých scénach je to až prehnaná nadstavba. Popravde, v krátkom čase niekoľkých dní sa toho až tak veľa nedeje, a predsa hrdinka stíha vyriešiť záhadu, zachrániť život, zrušiť dlhoročnú kliatbu a ešte sa aj zamilovať. Pritom sa jadro knihy vlečie a koniec je uponáhľaný. To, že postava Jany Airovej popri svojom poslaní nachádza aj odpovede na otázky o svojom pôvode, mi prišlo ako autorkina potreba šuchnúť nejaké vysvetlenie, popravde vo svetle príbehu vôbec nie prekvapivé. Je tu mnoho nápadov, ktoré vyzneli dostratena a myslím, že takým ostal aj celý zámer dať románu punc populárnej témy čarodejníctva. Jednoducho to pre mňa nefungovalo až tak príťažlivo ani chytľavo. Najskôr si ho nijako výrazne nezapamätám. Román spĺňa atribúty čítania na odľahčenie, no bez nutkania sa k nemu vracať. Myslím, že je to kúsok vyslovene pre fanúšikov daného žánru. Keby autorka inšpiráciu Jane Eyrovou vynechala, môj dojem z knihy by mohol byť lepší.
si-
_______________________________________________
