C. J. Tudor
C. J. Tudor
Kolonie C. J. Tudor
Temná upírská detektivka od autorky bestsellerů Kříďák, Upálené a Závěj. Barbara Atkinsová přijíždí do zapadlého aljašského městečka Deadhart vyšetřit vraždu středoškoláka, která na první pohled vypadá jako jasný útok upírů. Ti žijí v nedaleké kolonii, a i když už nesají z lidí krev, s místními mají napjaté vztahy odedávna – před pětadvaceti lety se tu totiž stalo totéž. Poté co městečko odřízne sněhová bouře, hrozí situace přerůst v hon na čarodějnice. Barbara vytvoří tým z několika málo těch, kteří chtějí skutečně najít pachatele. Je to ten z minulosti? Krvelačné monstrum? Nebo zvrácený psychopat? A co je nebezpečnější? (Kalibr, 2025)
Ӿ Ӿ Ӿ Ӿ Ӿ
Vampíroantropologička Barbara Atkinsová, najlepšia forenzná vyšetrovateľka, je vyslaná do malého aljašského mestečka Deadhart, kde našli mŕtveho tínedžera, pričom všetko nasvedčuje tomu, že jeho smrť má na svedomí niekto z upírov z miestnej kolónie. Barbara dúfa, že informácie ostanú utajené, kým sa nepustí do vyšetrovania. Nerada by totiž musela riešiť rozbúrené vášne. Spolužitie vampírov a ľudí upravuje zákon, ale dodržať jeho literu v prostredí, kde tieto dva svety na seba narážajú, nie je jednoduché.
Barbara je tu preto, aby odhalila, čo sa skutočne stalo. Od jej záveru bude závisieť skutočnosť, či sa povolí vyhladenie miestnej kolónie. Je odhodlaná, dodržiava zákon, verí vlastným inštinktom a to aj v prípade, keď sa to nestretáva so všeobecným súhlasom. Vďaka tomu je vnímaná ako nepriateľ miestnej ľudskej komunity. Spočiatku sa príbeh odohráva ako typický triler a keby sa v texte neobjavili narážky na miestnu upírsku svorku, čitateľ by si ani nevšimol, že nečíta klasickú kriminálku. V príbehu vystupuje veľa postáv z uzavretej komunity malomesta umiestneného uprostred nehostinných hôr kdesi pánubohu za chrbtom. Ako čitateľ som mala tak trochu problém sa v nich zorientovať, akosi mi splývali. Najmä vzťahy k obetiam zločinov, ktoré sú rokmi prepojené, sú značne neprehľadné.
Postupne sa ukazuje, že nový zločin v meste má nejaké spojenie s podobným zločinom, ktorý sa udial pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Napokon, aj bývalý vyšetrovateľ Jensen Tucker začína o svojom pôvodnom rozhodnutí pochybovať. Jeho vstup do príbehu je príchodom samotára, ktorého požiada upírka Athelinda, ktorá má v miestnej kolónii upírov podstatné slovo, aby ľudí presvedčil o tom, že Mercusovu smrť nemá na svedomí nik z upírov.
Vo vyšetrovaní Barbare pomáha miestny náčelník polície Nicholls, ale aj starostka Rita. Prípad chlapca Marcusa núti Barbaru preverovať očividné a slúži ako povestná nárazníková zóna medzi názormi tunajších ľudí a jej snahou dodržiavať pravidlá a najmä nekonať v návale emócií. Náčelník Nicholls sa dlho pri Barbare neohreje. Jeho zranenie pri jednej akcii privedie späť bývalého náčelníka Tuckera. Barbara dokáže, že Marcusovu smrť nespôsobili upíri, bola tak nafingovaná. Alebo išlo o nevydarenú premenu človeka na upíra? To odkryje skutočnosť, že v meste sa šíri nenávistné hnutie, do ktorého verbovali aj mladých. Akú úlohu v tom zohrával miestny učiteľ Kurt Mowlam?
Svoju úlohu v kulminujúcom napätí v meste zohráva aj cirkev pod vedením zvláštnej ženy reverendky Colleen Greyovej. A do kotla prispeje svojím kúskom aj miestny lekár Dalton. Barbara spolu s Tuckerom postupne odkrýva nekalú činnosť – obchod s krvou či dokonca trofejami (upíri sa vnímajú ako lovná zver). Navyše v mestečku pribúdajú mŕtvi – dokonca samotní podozriví (učiteľ, lekár). Niekto sa navyše snaží rozoštvávať nenávisť a je jasné, že ktosi chce, aby medzi ľuďmi a upírmi došlo k ozbrojenému stretu. Tomu sa snaží tím vyšetrovateľov zabrániť. Nie je to ľahké. Bojujú nielen s nevraživosťou v meste, ale aj s nedostačujúcim vybavením (napr. nutnosť uchovávať obete v mraziaku miestneho podniku) a problémovým spojením s úradmi i políciou v Anchorage. Navyše svoje zohráva aj zimné počasie a predlžujúca sa tma.
Do príbehu vstupujú linky viacerých postáv, napr. Beau Grainger (jeho rodina je s upírou kolóniou spojenia viac, než niektorí obyvatelia mestečka tušia), jeho dcéra Jess Garrettová. Barbara naráža aj na miestnych majiteľov podniku, v ktorom sa stravuje a býva. Jednotlivé postavy sa líšia názormi na spolužitie s upírmi. Svoj postoj skrývajú za obavy a potrebu chrániť svojich najbližších. Ale aj na druhej strane sa nájdu takí, ktorí by radi rozpútali krviprelievanie. Vyvolať útok na upíriu komunitu dáva totiž upírom právo brániť sa. Je ohavných činov schopný starnúci Beau, ktorý po smrti manželky Patricie chradne a v hlave podľa svojich slov počuje hlasy? Alebo je to Athelindin syn Michael, ktorému sa život upírov obmedzovaný zo strany ľudí nepáči? A čo skrýva reverendka Greyová?
Osobitný priestor má odhaľovanie Barbarinej minulosti, najmä dospievania, počas ktorého vyrastala so xenofóbnym otcom, presne v atmosfére nenávisti voči všetkému inému. Kdesi tu sa rodí aj jej osobitý vzťah k upírej tematike (prostredníctvom upírky Mercy). Sledovanie tejto línie umožňuje čitateľovi odhaľovať jej motívy pre túto prácu. Druhou časťou venovanou minulosti je pohľad na Tuckerovo vyšetrovanie smrti mladíka Todda Danesa spred dvadsiatich piatich rokov, z ktorej bol tiež usvedčený upír, čo viedlo k tragédii – sem možno zaradiť aj spomienky upírky Athelindy (a miesto nazývané Kostnica). Poslednou minulou líniou je príbeh uväznenej upírky, ktorý dokazuje správanie k upírom v minulosti. Táto línia nie je uzavretá.
Autorka nepracuje s romantizujúcim obrazom upírov. Tu sú zobrazení ako bytosti na okraji spoločnosti, často prenasledované, obviňované za všetko, čo sa okolo nich deje. Ich existencia ostáva tajomná a popretkávaná zvláštnymi schopnosťami, hoci majú v sebe aj veľa ľudského. Ich podriadenie pravidlám a regulácia zákonom drží krehnú hranicu medzi spolunažívaním a vyvražďovaním. Pravidlá pre marginálnu skupinu spoločnosti však ich existenčné možnosti značne obmedzujú – ich zapojenie do spoločenského života je minimalizované, často tak nemajú možnosť nielen vyššieho vzdelania, ale aj uplatnenia v práci. Veľmi markantným prípadom je postava Tuckera (hoci je to premenený upír), ktorého prítomnosť v policajných zložkách je nepredstaviteľná. Napriek všetkej snahe sa prelínaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu ľudského sveta s tým upírím nedá vyhnúť.
Dobrú službu atmosfére príbehu robí najmä opis nehostinnej prírody, uprostred ktorej je najbližší sused vzdialený niekoľko kilometrov, začínajúca zima, návaly snehu a vetra, tma, pričom práve na snehu kontrastuje predovšetkým farba krvi. V súvislosti s jednotlivými obeťami sa autorka nerozpakuje použiť aj surovejšie obrazy. Je to príbeh, v ktorom spolužitie odlišných skupín vyvoláva množstvo emócií, vyplývajúcich z temných prastarých hriechov a starých krívd, ktoré naťahujú svoje chápadlá až do súčasnosti a premietajú sa do zdôrazňovaných motívov extrémizmu, fanatizmu, diskriminácie, xenofóbie či homofóbie (tie nadväzujú na signalizované queer línie). Hovorí o tom, že ľudí často ovplyvňuje izolácia i strach z neznámeho a s týmto pocitom často siahajú po agresii.
Príbeh ako klasický krimi triler funguje. Ak by sa v ňom neobjavovali upíri a ich chápanie ako lovnej zveri, v podstate by išlo o príbeh analogický severskému trileru. Linka z minulosti, ktorá sa preplieta so súčasným vyšetrovaním, ma však ako čitateľa skôr vyrušovala. Postava vyšetrovateľky mi bola síce sympatická, ale to nemôžem povedať o všetkých dejových líniách. Obávam sa, že toto bola pre mňa kniha na jedno čítanie. Hoci si autorka otvára priestor na možné pokračovanie, táto predstava ma nijako neláka.
-sa
_____________________
