Lynsay Sands
The Argeneaus Lynsay Sands
¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤
1. Rýchle uhryznutie Lynsay Sands
Lissianna je krásna upírka, trpí však veľmi neupírskou fóbiou. Omdlieva pri pohľade na krv. Keď sa už celá rodina obáva o jej budúcnosť, vezme vec do rúk Lissiannina matka a zaobstará svojej dcére k narodeninám špeciálny darček. To však netuší, že so psychológom Gregom Hewittom, ktorý má vyriešiť ich problém, prídu ďalšie ťažkosti. Nielenže liečenie nenapreduje tak, ako všetci očakávajú, ale ku všetkému sa doktor Hewitt zahľadí do krásnej Lissianny a odoláva všetkým upírskym praktikám. A aby toho nebolo málo, Lissiannu sa niekto pokúsi zabiť... (D.Orys, 2024)
¤ ¤ ¤
Život doktora Gregoryho Hewitta plynie v dobre zabehaných koľajach workoholika. Greg je konzervatívec vo všetkých ohľadoch. Cielene sa vyhýba snahám rodiny dohodiť mu tú Pravú. Zatiaľ nenašiel ženu, ktorá by ho upútala na dlhší čas.
Zoznámenie sa s Lissianou Argeneau je rozhodne neštandardné. Lissiana cíti okamžitú, živočíšnu príťažlivosť danú tým, čo je – upírka. Jedno rýchle uhryznutie stačí, aby pocítila to, čo jej dvesto rokov života chýbalo. Avšak Greg je tu kvôli niečomu inému. Je tu, aby vyliečil Lissinu fóbiu. Doktor Hewitt sa ocitá v bizarnej situácii.
Oceňujem, že cez riadky dýcha humor, podfarbený sarkastickým tónom. Na druhej strane úvod je zdĺhavý, rozvláčne rozťahaný ako pondelok v práci. Zjavným autorkiným cieľom je predstavenie rodiny Argeneau (a keďže samotná séria obsahuje zatiaľ 37 dielov, má čo robiť), a preto v tomto duchu venuje pozornosť zbytočným opisom, ukazuje blízke vzťahy. Početným členom klanu na Lissi záleží v duchu jeden za všetkých, všetci za jedného. Na prvý pohľad pubertálne správanie rodinnej partie upírov naťahuje kapitoly, dialógy až také zaujímavé nie sú, opakujú tie isté informácie. To všetko vytvára potrebu nejakej akcie, pohnutie deja... kamsi. Dlho je to o rodinných vzťahoch, rodokmeni, hierarchii a súdržnosti medzi Argeneauvcami. Osvetľujú sa zvyklosti upírov, ich spôsob fungovania a života, minulosť. Lynsay Sands svoj koncept stavia na známych stereotypoch, pôvod upírov mieša s mýtmi. Medzi Lissianou a Gregom sa toho toľko nedeje.
Greg je odolnejší voči upírskej manipulácii mysle než bežní ľudia. Všetko, čo chce, je z tejto situácie uniknúť. Zvlášť, keď mu začne dochádzať, s čím alebo kým má dočinenia. No i v týchto netradičných okolnostiach Greg stále zostáva príkladným džentlmenom.
Lissina snaha o nezávislosť nie je príliš úspešná. Bolo by fajn nebyť iná než zvyšok rodiny. Všetky pokusy zvládnuť fóbiu z krvi stále zlyhávajú. Jej korene sú hlboko v rodinnej minulosti. Chvíľu trvá, kým si to dôležité Lissiana uvedomí a prizná. Predovšetkým i to, že dokáže vnímať doktora Grega Hewitta ako svojho predurčeného druha.
Nutnosť tráviť spolu čas manévruje hrdinov do rôznych situácií a hoci sú celkom bežné, ich interakcia pôsobí milo aj vtipne. Autorka medzi nimi nevytvára žiadne drámy. Dôraz kladie na ich spoznávanie sa, na to, ako sa navzájom vnímajú. Rozhovory suplujú jedno dlhé psychologické sedenie. Príbeh klasickú krvavú „upírčinu“ ani zďaleka nepripomína. Je to jednoduchá romantika obohatená o slovo upír. Zo strán sála nedeľná pohoda.
Lissi s Gregom si pri hojnom počte prítomných rodinných príslušníkov súkromie neužijú. Bratranec a sesternice sú v podstate súčasťou terapie a všetkých aktivít. Mladá generácia si Grega rýchlo obľúbi. Táto upírska rodina je v nekonečnej dobrej nálade, dokonca v závese s autoritou najstarších členov. Až na strýka Luciana, člena Rady, ktorá podľa celé generácie udržiavaných stáročných pravidiel a zákonov musí nastoliť v dome Argeneauvcov opäť rovnováhu medzi Nemŕtvymi a ľuďmi. Problémom je Hewittova odolnosť, ktorá sa vymyká z rúk upírskym schopnostiam ovládania. Lissi vie, že to pre doktora znamená isté nebezpečenstvo. Snaha zachrániť ho ju stavia do opozície voči mocným.
Po prekonaní prvotného oboznamovania sa s rodinným torontským klanom upírov Argeneau, tento zvrat robí rozprávanie zaujímavejším, konečne naberá spád. Utečenci podliehajú vzájomnej náklonnosti. Veci sa však vyvíjajú ináč, než majú v pláne. Nie je to Greg, kto je nakoniec v ohrození, ale Lissi... Stopercentne sympatickí hlavní hrdinovia, ktorým to spolu ladí, sa musia dostať z nejedného maléru a autorka to robí zábavne.
Rýchle uhryznutie je nenáročné čítanie, v ktorom nie je zašifrovaná žiadna dráma či strhujúce napätie. Neponúka stokerovskú predstavu upírov, prináša odľahčenie a pobavenie. To je jeho veľké plus. Zdolať počiatočné kapitoly sa oplatilo. Druhá polovica knihy dvihla moje hodnotenie na 
a 3/4.
si-
¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤
2. Uhryznutie lásky Lynsay Sands
Etienne Argeneau má problém. Veľký problém. Za celých tristo rokov, čo žije, sa nestretol s takým prenasledovaním, akému čelí v poslednom čase. Ide po ňom novodobý lovec upírov. Už ho otrávil, zrazil autom a najnovšie sa ho pokúsil zastreliť. S väčšími či menšími ujmami na zdraví to Etienne zatiaľ prežil, ale už ho táto bláznivá hra prestáva baviť. Toho šialenca musí zastaviť. Najmä teraz, keď Etiennovi do cesty vstúpila Rachel, ktorá za to, že mu zachránila život, takmer prišla o svoj vlastný. (D.Orys, 2025)
¤ ¤ ¤
Keď asistentke koronera Rachel Garrettovej privezú telo zastreleného neznámeho muža, oživenú mŕtvolu považuje za halucináciu spôsobenú horúčkou. Je to však len prvý z neuveriteľných incidentov, ktoré na ňu čakajú.
Etienne Argeneau je cieľom fanatika Pudgea. Tento novodobý Van Helsing spôsobí, že sa Rachel ocitá vo fatálnej situácii. Záchranou pred istou smrťou je premena. Nový status quo je pre ňu plný bizarností. Chápať tento stav je mimo logiku. Preplietla sa jej realita s ilúziami? Rachel upírkou byť nechce. Celé to považuje za sen.
Keďže Etienne Rachel premenil, stali sa z nich životní partneri. Existenčná zmena je pre Rachel šok a prináša svoje úskalia. Celorodinné vysvetľovanie pôvodu a podstaty upírov, ich schopností je obšírne, takpovediac od podlahy. Pôsobí ako idealizovaná, skupinová terapia. V Rachel ale vyvoláva skepticizmus. Svoju úlohu pri tom zohrávajú jej vnútorné postoje.
Etienne je pohodový, nijak výstredný upír. Je sexy, bohatý tvorca PC hier a nemá takmer žiadne problémy. Až na Pudgea. Sám Etienne nevie, čo s človekom, ktorý ho stalkuje.
Rachel má mnoho otázok ohľadom toho, čo má očakávať. Ocitá sa v izolácii, jedinou jej zábavou je preskúmavanie Etiennovho domu. Argeneauovci sú však príjemní a milí, takže jej adaptácia sa nesie v pokojnom duchu. Etienne má za cieľ v prvom rade jej blaho. Problémom ostáva Pudge, ktorý by mohol predstavovať nebezpečenstvo aj pre ňu.
Ústredná dvojica sa venuje upírskej rutine – ako sa kŕmiť, ako nepodľahnúť inštinktom, ako zatajovať svoju existenciu, ako neodhaliť svoj naturel. Ide o dosť monotónny opis činností. Rachel spoznáva jednotlivých členov rodiny. Borí sa s tým, čo je pre Argeneauovcov samozrejmou súčasťou života. Je frustrovaná. Menia sa jej zmysly, telesné dispozície. Učí sa kontrolovať potrebu nasýtiť sa. Postupná premena prebieha fádne a bez nápadu.
Etienne nepatrí medzi typy mužov, čo ovládajú ženskú myseľ a k niečomu ich nútia. Taký prístup k Rachel Garrettovej nemá. Vďačí jej za život. Ich „vzťahová záležitosť“ je zložitá, lebo si nedokážu čítať myšlienky. O vzájomnej príťažlivosti netreba pochybovať, milostnej extáze nič nestojí v ceste. Pre Rachel zásadnou otázkou je, kam to povedie. Podotýkam, že niektoré Racheline myšlienkové pochody v erotickom opojení mi prišli zarážajúce.
Nanešťastie Pudgeov únos Rachel ukazuje upírov ťahajúcich za kratší koniec. Žiaden dominantný alfa upír vás neuchváti. Autorka vytvorila v Etiennovi Argeneau málo výrazný charakter. Na akčného hrdinu zabudnite. Etienne je milý chlapík odvedľa, ktorý väčšinu aktivít venuje tvorbe videohier a najlepšie nápady dostáva, keď relaxuje v truhle. Jeho nerozhodnosť je až iritujúca. Kým sa k niečomu rozhýbe, je rozprávanie na konci. Tým sa moje očakávania od knihy zrútili úplne. Chcem zlého, vrčiaceho, zuby ceriaceho tvora! Načo ich má!?
Román si zaslúži označenie paranormálna romanca iba okrajovo. Okrem niekoľkých klišé tohto žánru vyznieva ako normálna rodinná sága. Slovo upír tu slúži len ako prívlastok. Tento druh je prezentovaný ako priateľská, pro ľudsky orientovaná societa.
Napriek sľubnému úvodu, dve tretiny knihy sa príbeh dejovo prakticky nehýbe. V podstate dostávate mdlé opisy dní, ktoré sú jeden ako druhý, bez nápadu, vyskladané z nezáživných banalít, plniacich kapitoly, napr. o tom, čo si Rachel oblieka, čo robia a čo nerobia upíri, čo sú mýty okolo nich. Pre mňa to bolo plytvanie riadkami. Dojem nevyzdvihujú ani obrazy romantickej prechádzky po pláži, návšteva diskotéky či účasť na rodinnej svadbe. L.Sands naťahuje rozvláčne a nezaujímavé pasáže, je schopná celú kapitolu venovať veciam, ktorým stačilo pár odsekov, najviac pár strán. Chcelo to energickejší dej, energickejších hrdinov. Tieto hlavné postavy len padali vďaka gravitácii. Respektíve sa vliekli. Anotácia zahŕňa tak akurát prvé a posledné dve kapitoly, všetko medzi tým je balast, po ktorom mi ostal iba pocit zbytočného čítania. Ak predstava upíra, hovorím - áno, ale staré, dobré, klasické alebo postromantické poňatie, nie táto pseudomoderná, „bezkostrá“ verzia.
si-
¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤ ¤
____________________________________________________
