Marie Niehoff
Vampire Royals / Krvavá nevěsta Marie Niehoff
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
1. Pád krále Marie Niehoff
Temné, svůdné, epické.
První část dvoudílné série z prostředí upírského dvora.
JSEM JEHO VYVOLENÁ. JSEM JEHO OSUD. JSEM JEHO PÁD.
Londýn, současnost. Celá staletí vládnou upíři tvrdou rukou nad lidmi. V podsvětí se formuje povstalecké hnutí, jemuž se nyní nabízí jedinečná příležitost propašovat do Karmínového srdce, sídla upířího krále, atentátnici. O každém zimním slunovratu si král vybírá novou krvavou nevěstu, z níž po dobu jednoho roku saje krev. Letos je jednou z kandidátek mladá rebelka Florence. Má ho přimět, aby si ji vybral, začal po ní toužit a vložil do ní důvěru. A toho všeho poté využije proti němu, aby ho mohla zabít. Pokud ji ovšem nezradí její vlastní srdce… (Red, 2026)
♦ ♦ ♦
Hawthornovci sú starý šľachtický rod, na ktorom visí pečať škandálu, keď sa otvorene postavili proti upírskej nadvláde. Prišli o všetko, vrátane majetku a postavenia. Svoj boj proti rase upírov nevzdávajú. Využijú každý prostriedok, nevynímajúc rituál výberu Krvavej nevesty. Tu niekde sa pretínajú cesty hlavných hrdinov - mladej ženy Florence Hawthornovej a novodobého kráľa Benedicta Tudora I.. Ich osudy sa odvíjajú v upírskej oblasti vo Vnútornej štvrti v centre Londýna, v paláci Karmínové srdce.
Výber nevesty spája ľudí a upírov v zdanlivej zhode. Autorka upírov predstavuje oproti ľuďom ako tolerantnú rasu. Ľudia však žijú v podmienkach diametrálne odlišných od komfortu elitných monštier. Väčšina je chudobná, bez vymožeností modernej doby ako je napríklad elektrina či digitálna technika.
Na to, že je Florence vytrénovaná špiónka, vo funkcii pomstiteľky je naivne až otravne iritujúca. Neustále si vyčíta, aká je nemožná, že sa správa ako slon v porceláne a na tú úlohu by sa lepšie hodil hocikto iný, tak čo v paláci vlastne robí? Ak viem, že nemám vzbudzovať pozornosť, pretože na tom závisí celý „životne dôležitý“ plán, tak to predsa nerobím. Namiesto toho vyvoláva zbytočné konflikty. V tom má byť výnimočná? Na jednej strane sa správa hlúpo, na druhej sa diví, že od nej kráľ bočí. Popravde, správa sa ako decko. Zveriť práve jej „dôležité poslanie“ je dopredu istota neúspechu.
Benedick ako zástupca drsnej rasy a nehumánnej sebeckosti neobstojí. Drží si odstup a je maximálne ohľaduplný. Neviem prísť na to, v čom mal byť povestne krutý. Prezentuje sa ako vladár, ktorý je úprimný, snaží sa všetko robiť správne. Byť dobrým kráľom a dobrým mužom zároveň nie je vždy možné. Chce obe roly vybalansovať. Je úctivý, láskyplný, spravodlivý. Že niekoho chytí pod krk, z neho netvora nerobí. Autorka akosi nemá jasno v tom, aký charakter Benedictovi Tudorovi vtlačiť. Ktorý kráľ prehliada, že jeho moc má dosah aj mimo múry zámku? Nie je práve to cieľom vlády? Dosiahnuť čo najväčší a najširší dosah. Čomu vlastne vládne?
Správanie upírov je na hony vzdialené od toho, čo si Florence predstavovala a je v tejto knihe na hony vzdialené i od mojich predstáv. Život na zámku je absolútna nuda. Kapitoly napĺňa čakanie, kým sa príde kráľ od nevesty napiť, spoločné večere, hašterenie súrodencov, oslava narodenín pre Florence. Nevyčnievajú ani ostatné postavy, z ktorých má najväčší vklad Florencin brat Valerián či kráľova sestra Lyra, považovaná za rodinnú rebelku. Postavenie Eris Hyllovej, kráľovej pravej ruky, nie je celkom jasné. Florence a Lyra sú okamžite priateľky. Ľudské služobníctvo na novú Krvavú nevestu zazerá, pretože to tiahne s beštiami. Ide však o misiu a tu nemá miesto etiketa ani city iba výsledok. Kladiem otázku: Aká misia? Väčšinu času presedí v izbe a fňuká, prečo si ju kráľ nevšíma, sem-tam pokecá s Lyrou. Florence údajne bezmocnú naivku len hrá, a predsa neustále prepadá pocitom osamelosti a bezradnosti. Predstavuje figúrku, zbraň, prostriedok na dosiahnutie cieľa. Brat Val konštatuje, že Florence je mizerná špiónka a je to tak. Je to smola pre celú knihu. Reálne, mať infiltrovanú túto osobu by bola od dokonale pripravených atentátnikov ozaj biedna práca.
Hrdinka neustále polemizuje, čo by mala, čo by nemala robiť. Sled jej myšlienok je zbytočné vypĺňanie jej ničnerobenia, a tak sa nudíte s ňou. Mesiac pobytu v Karmínovom srdci je fuč, potom šesť mesiacov a čitateľ nedostane žiadnu relevantnú informáciu alebo akciu. Polovicu kapitol sa Florence cíti zbytočná a rovnako zbytočné je aj celé rozprávanie.
Benedict na Florence zapôsobí viac, ako je žiaduce. Mätie ju to. Čo ak je iba kráľovou hračkou? Namiesto manipulácie sa necháva zvádzať. Konfrontácie medzi Benedictom a Florence mohli predvádzať menej prvoplánovosti. Snaha dať ich vzťahu punc osudovosti, neodolateľnej príťažlivosti nezaberá. Ich zbližovanie je uspávajúce. Benedict si okato drží odstup. Džentlmenské predsavzatie nezneužívať Krvavé nevesty mu malo nahrať plusové body, no celú akože chémiu skôr brzdí. Florence naopak provokuje kráľovu zdržanlivosť. V akomsi podliezaní jeden druhému sa striedajú pravidelne.
Smrť ľudskej slúžky mohla byť podnetom na pozdvihnutie dejovosti. Rovnako prítomnosť zradcu vo vlastných radoch kráľovského dvora. Okolo Florence sa má pohybovať niekto nebezpečný a Benedict to rozhodne nie je. Nebezpečenstvo izoluje obyvateľov zámku ešte viac, no nič zásadné do deja nevnesie.
Ľudia nemajú byť len koniec potravinového reťazca a tak pripravujú atentát počas osláv slnovratu. Nakoniec je pre Florence otázne, či je schopná dotiahnuť svoju rolu do konca. Rozpor medzi rodinou, povinnosťou a zaľúbenosťou ju doháňa k zásadnému rozhodnutiu. Autorka nezabúda pripomenúť, že ide o ľudskú populáciu, slobodu, rovnosť, pomstu, no používa tieto vzletné slová bez obsahu. Novú rovinu ohrozenia predstavuje radikálna povstalecká frakcia upírov Rudý déšť. Pre ľudí nemusí byť kráľ Benedict Tudor ani zďaleka to najhoršie.
M.N. chce stavať kontrast medzi svetom ľudí a upírov, nakresliť jasne viditeľnú deliacu čiaru, ale vôbec sa nesnaží. Svet buduje pár vetami, ktoré predpokladajú, že každý si dokáže predstaviť súčasný Londýn. Stačí uviesť, že centrum patrí novej, bohatej rase so všetkými výhodami a luxusom, ľudí odsunúť na okraj do biedy. V príbehu jednoducho nestačí podhodiť pár postáv a kulís, ktoré chabo držia pokope nejaký nápad, i keby bol akokoľvek dobrý. Ani hrdinovia toho nemajú veľa čo povedať. Vo výsledku ostal výrazne redukovaný dej, strojené dialógy a situácie, kopa prázdnych rečí, samé klišé. Doslova useknutý záver s očividným zámerom.
Námet mal potenciál. Úvod bol síce tisíckrát obohraný, no celkom ma navnadil. A potom prišiel pád. Pád očakávaní. Príbeh sa už z kolien nepozviechal. Musím pridať prívlastky nepremyslený, neprepracovaný, povrchný, lacný. Spisovateľa nerobí to, že napíše lepší sloh. Možno by to fungovalo ako poviedka, ale ako dvojdielny román? Neviem... Mať tak vek končiaci príponou teen asi hodnotenie pozdvihnem. Vidím to na ďalší pokus byť spisovateľsky „in“, ktorý sa nie celkom podaril. Nie všetko, čo nesie nálepku romantasy, tým reálne aj je. Pád krále ponúka menej, než sa tvári. „Temné, svůdné, epické“ – nič z toho sa ku mne ani nepriblížilo.
si-
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Vampire Royals / Krvavá nevěsta:
1. When the King Falls – Pád krále (Red, 2026)
2. The Queen Will Rise
_______________________________________________
