Choď na obsah Choď na menu
 


Iliana Xander

Iliana Xander

i.xander-s-laskou-mama.png S láskou mama

Viete, čo je horšie ako vražda? Mackenzie Casperová je vynikajúca študentka, no okolie ju pozná vďaka jej mame, úspešnej spisovateľke. Tá sa preslávila temnými, až zvrátenými trilermi. Elizabeth Casperová však jedného dňa zahynie pri nehode. Fanúšikovia po celom svete smútia a vyšetrovatelia si kladú otázku: Bola to naozaj nehoda? V deň rozlúčky dostane Mackenzie záhadnú obálku s odkazom: Od najväčšieho fanúšika. Vnútri sú stránky z matkinho denníka, ktoré sa začínajú slovami: Chceš vedieť tajomstvo? S láskou mama. Mackenzie je zhrozená. Potom však príde druhý list. A ďalší. Mackenzie sa púšťa do vlastného vyšetrovania a naráža na tajomstvá, s ktorými jej rodina žila celé roky. Matkina cesta ku sláve bola zjavne vydláždená desivými klamstvami, ktoré ju napokon dobehli. Pre slávu sa niekedy oplatí vraždiť. Alebo urobiť aj niečo oveľa horšie. (Ikar, 2025)

Δ Δ Δ Δ Δ Δ Δ

 Triler I. Xander sa člení na tri časti. Začína pohrebom úspešnej autorky trilerov Elizabeth Casperovej aka N. D. Vetta. Mackenzie za matkou nesmúti. Ich vzťah bol špecifický, pre Kenzie bol plný pretvárky a chladu. Geniálna autorka, ktorej predstavivosť hraničila so zvrátenosťou, akoby mala dve tváre. Jednu pre rodinu a druhú pre zvyšok sveta, ktorý ju miloval. Už na pohrebe je Kenzi konfrontovaná s podozrením, že matkina smrť nebola náhoda (na pohrebe sa objavuje detektív Jimenez – ten sa na dlhší čas stráca a celkom účelovo sa znova objaví na konci). Nefunkčnosť rodiny podčiarkuje aj vzťah k otcovi Benovi, ktorý sa utápa v alkohole, a k starej mame.

 Prvý zvrat v knihe prichádza s tajomným listom, ktorý Mackenzie objaví a v ktorom prekvapivo nachádza začiatok príbehu o minulosti vlastnej matky. Tento list nie je jediný, postupne prichádzajú ďalšie. Mackenzie nachádza pomoc a oporu len u jediného človeka. Kamaráta Ídžeja Emersona – geniálneho (a aj tajomného) počítačového génia, ktorý je do Kenzi tajne zamilovaný. Ich interakcia je osviežením a zabezpečuje trochu tej romantiky, ktorá vytvára protipól k vzťahu Mackenziiných rodičov.

 Do Mackenziinho života kamarát Ídžej zasahuje výrazne, ďalším je profesor Robertson. Do deja stupujú aj ďalšie postavy, ktoré majú vplyv na smerovanie deja a odhaľovanie tajomstva okolo Mackenziinej matky, najmä Dianne. Kenziino pátranie sa po istom váhaní vracia do Old Bow, kde sa udiali zlomové udalosti v matkinom živote. Je to však pátranie pozvoľné, rozložené do niekoľkých týždňov. Počas týchto týždňov začínajú vo svetle odhalených právd z matkinho života dávať celkom iný zmysel aj jej knihy, ktoré vlastne slúžili ako terapia – matka sa pohrúžená do vlastnej predstavivosti vyrovnávala s traumami, ktorými si prešla. Kdesi vo vzduchu však visí aj otázka, čoho všetkého bola matka schopná. Ostalo len pri pomste trom chuligánom, ktorí zomreli pri požiari, ktorý sa nikdy nevysvetlil? A je dobré oživovať duchov z minulosti?  

 Vďaka útržkom z matkinho denníka sa Kenzi dozvedá o príbehu dievčaťa-siroty, ktoré vyrástlo v detskom domove a ktoré v snahe postaviť sa na vlastné nohy uviazlo v toxickom vzťahu s miestnym frajerom (v konečnom dôsledku však lúzerom), od ktorého sa nevie odpútať. Silu na to jej dáva až nečakané tehotenstvo, no možno je už na všetko neskoro. Z matkinej minulosti sa vynára niekoľko postáv. Okrem Bena, do ktorého sa nezdravo zamiluje, je tu aj ďalšie dievča z detského domova – Tonya Shafferová. Lizzy Dunnovú vďaka nej stravuje žiarlivosť a vedie ju ku skratovému konaniu.

 Pred Mackenzie sa odvíja osud talentovanej budúcej spisovateľky, ktorú v domove poznačila trauma. Vyrovnať sa s ňou nie je ľahké a vedie Lizzyine kroky k zločinu, ktorý ovplyvní celú jej budúcnosť. Trauma, na ktorú chcela zabudnúť, sa nečakane vynorí v podobe Tonye, ktorá sa rozhodla vziať si všetko, o čo ju (vo vlastnej domnienke) Elizabeth pripravila. A chce svoju pomstu. Čitateľ ľahko odhalí, že Tonya je vyšinutá a že sa neuspokojí len tak s hocičím. Je to dobrá manipulátorka a na ceste za svojím cieľom sa neštíti ničoho – ani vraždy.

 Tonya zosnuje diabolský plán (využiť genialitu ženy, ktorej život zničila), do ktorého sú nakoniec zainteresovaní viacerí – hlavným motívom sú peniaze. Udalosti okolo tohto motívu sú zjednodušené (čitateľ sa pýta, či skutočne mohlo ísť všetko tak ľahko), ale je to autorská licencia. Ako najväčší slaboch tu vyznieva Kenziin otec – Ben. Okrem Bena a Tonye sa v Lizzyinej minulosti objavuje aj istý John a bývalá správkyňa detského domova Dianne Jacobsonová.

 Matkine listy rozbijú všetko, čomu Mackenzie doteraz verila. Obrátia jej pohľad na matku hore nohami a pomôžu jej pochopiť, prečo so ženou, ktorá ju vychovala, nemala dobrý vzťah. S týmto vedomím jej začína mnohé dávať nový význam. A pochopí aj to, že prišla o svoju skutočnú matku. Ale možno je všetko inak a jej odhalenie pomôže aj niekomu inému. Žene, ktorej život a budúcnosť ktosi ukradol. Má ešte nádej na záchranu?  

 Autorka pravidelne strieda súčasný dej spojený s Mackenziiným pátraním po pravde o matke a jej minulosti a odďaľovanie obsahu listov z denníka. Naznačuje sa aj otázka, čo všetko po matke zdedila. Kenzi vie, že každou odpoveďou na svoje otázky a priblížením k pravde sa dostáva do nebezpečenstva. Hrozba nakoniec prichádza zo strany rodiny, pretože jej členovia – najmä stará matka a otec – potrebujú, aby veci ostali pri starom. Snažia sa Kenzi podplatiť, zaviazať ju mlčanlivosťou a stará mama dá jasne najavo, že by sa neštítila aj niečoho horšieho – to potvrdzuje varovanie od Lizzy, aby si Kenzi dávala na túto ženu pozor.

 Prvá časť tejto knihy prináša napätie, ktoré je celkom dobre vystavané. Autorka otvára aj otázku, aká tenká je hranica medzi genialitou a šialenstvom. Druhá časť dáva nahliadnuť do mysle Bena Caspera a jeho „manželky“ – pôvodne ženy, ktorá rozohrala nebezpečnú hru, na konci ktorej je ukradnutá identita. Táto časť pracuje s odhalenými kartami a v podstate zabíja všetko tajomno, ktoré autorka v prvej časti budovala. Vyšinutosť Tonye mi popravde nešla pod zuby a tak trochu ťahala príbeh smerom nadol, aj kvôli istej expresivizácii (miestami aj vulgarizácii) jazyka a silnému dešpektu, s ktorým Tonya k Benovi pristupuje.

 Pointu príbehu ešte trochu odďaľuje návrat k Mackenzie do súčasnosti. No od chvíle, keď sa Kenzi rozhodne konfrontovať otca so svojím zistením, príbeh prepína do „polopatistického“ módu, akoby čitateľ potreboval všetko vysvetliť, pretože si nevie pospájať všetky stopy, ktoré mu autorka prostredníctvom svojho rozprávania poskytla. Aj odhalenie pointy tak neprináša nič dychberúce a odohráva sa v nastavení, ktoré tomuto trileru (či detektívke) nerobí dobrú službu (pravda o Kenziinej chorobe, ktorá ju neočakávane spája s profesorom Roberstom, zástoj pani Dianne na smrti Elizabeth Casperovej, odhalenie totožnosti muža, s ktorým sa Ben Casper pohádal na pohrebe svojej manželky a vďaka ktorému sa matkine listy dostali k Mackenzie).

 Dopovedanie nasledujúcich udalostí je zdĺhavé, hoci prináša spravodlivý trest pre všetkých zainteresovaných (Tonya – je po smrti, Ben, stará matka i knižná agentka, ktorá participovala na podvode, sú odsúdení), ale rozpúta aj nové šialenstvo okolo obdivovanej autorky trilerov. To všetko tak ťahá príbeh skôr k priemernosti. V konečnom vyznení je to skôr oddychové čítanie, ku ktorému nebudete mať tendenciu sa vracať. Napriek tomu navyšujem hodnotenie za čitateľný autorkin štýl a nevylučuje, že si nejakú ďalšiu knihu od autorky ešte prečítam.

-sa

smileysmiley smiley a 1/2 

 

 

 

 

 

 

__________________________

►https://www.ilianaxander.com/