Simon R. Green
Nightside Simon R. Green

> > > > > > > > > > > >
Noční strana (Nightside):
1. Something from the Nightside - Něco z Noční strany (Polaris,2005)
2. Agents Of Light And Darkness - Agenti světla a temnoty (Polaris,2006)
3. Nightingale's Lament - Nářek Slavíka (Polaris,2005)
4. Hex and the City - Kouzlo města (Polaris,2006)
5. Paths Not Taken - Cesty, po kterých jsme se nevydali (Polaris,2006)
6. Sharper Than A Serpent's Tooth - Ostřejší než hadí zub (Wales,2007)
7. Hell to Pay - Učiněné peklo (Polaris,2007)
8. The Unnatural Inquirer - Nepřirozený slídil (Polaris,2008)
9. Just Another Judgement Day - Prostě jen další soudný den (Polaris,2009)
10. The Good, the Bad, and the Uncanny - Hodný, zlý a nevyzpytatelný (Polaris,2010)
11. A Hard Day's Knight - Rytíř perného dne (Polaris,2011)
12. The Bride Wore Black Leather - Nevěsta byla v černé kůži (Polaris,2012)
Tales from the Nightside - Historky z Noční strany (Polaris,2015)
A Walk on the Nightside - Do Noční strany (Polaris,2020)
> > > > > > > > > > > >
1. Něco z Noční strany Simon R. Green
1. kniha série Noční strana. Jmenuji se Taylor, John Taylor. Na mé navštívence stojí, že jsem detektiv, ale ve skutečnosti jsem spíš expert na nalézání ztracených věcí. Částečně je to dar, se kterým jsem se narodil jako dítě Noční strany. Už je to dávno, co jsem odtamtud odešel, jen tak tak se zdravou kůží a rozumem. Od té doby si na živobytí vydělávám v prosluněných ulicích Londýna.
Jenomže kšefty v poslední době vázly, a tak když do mých dveří vstoupila Joanna Barrettová se všema těma svýma prachama a požádala mne, abych našel její ztracenou dceru, neřekl jsem ne.
Potom jsem zjistil, kam se to nešťastné děvče zaběhlo. Na Noční stranu. To je čtvereční míle pekla uprostřed města, kde jsou vždycky tři hodiny po půlnoci. Kde se můžete setkat s mýty a popíjet s netvory. Kde není nic, jak se zdá, a všechno je tam možné.
Přísahal jsem, že se tam už nikdy nevrátím. Jenže ta holka byla v těžkém průšvihu a její matka na mne spoléhala. Takže mi zbývalo jen jediné – vrátit se domů… (Polaris, 2005)
> > >
Súkromné očko John Taylor nie je práve najvyťaženejší detektív v Londýne. Ponuka nájsť stratenú, rozmaznanú dcéru bohatej Joanny Barrettovej príde vhod v pravý čas. Taylor totiž berie beznádejné prípady, pretože dokáže nájsť všetko a každého. Problém je miesto, kde sa musí vydať a tým je Nočná strana Londýna.
Nočná strana obsahuje všetko, čo si nahlas nedovolíte pomenovať. Obsahuje temnotu, zlo a ohavnosť. Je to kozmopolitné mesto v meste. Šialené, začarované a smrteľne nebezpečné. Zostáva tajomstvom. Vyviaznuť odtiaľ nie je ľahké tak, ako je ľahké tu umrieť. Je analógiou pekla. Taylor prisahal, že sa tam za žiadnych okolností nevráti.
John je typický smoliar. Nikdy nebol príliš ambiciózny. Má povesť čarodejníka, mága, podvodníka či psanca. Holduje alkoholu. Nepripúšťa si druhých k telu. Svoje osobné informácie neprezrádza. Riadi sa vlastnými pravidlami. Riešením problémov iných prekrýva neschopnosť poradiť si s vlastnými. Okrem iného do tejto kategórie spadajú nejasnosti okolo jeho pôvodu.
Nočnú stranu možno označiť rôznymi prívlastkami, trebárs podsvetie. Ovládajú ju Autority. Má vlastný jazyk. Chvíľami vyzerá ako scény zo sna, na ktorý je lepšie zabudnúť. Vibruje, vábi lákadlami, ktoré sú rovnako pascou. Život, smrť a realita sú tu pružné pojmy. Nie je tu nič podľa všeobecných merítok normálnosti. Čas má iné pravidlá. Hranica medzi týmto priestorom a reálnym Londýnom sa stenčuje. Hrozí, že sa pretrhne úplne. Na Nočnú stranu ale prišli zlé časy, prišlo sem niečo „nové“, nebezpečné aj na tieto pomery. Je tu mnoho záhad a jednou z nich je sám John Taylor.
Taylorova prítomnosť vzbudzuje neželanú pozornosť. Všetko nasvedčuje tomu, že prípad nebude taký jednoduchý, ako sa javil na začiatku. Pátranie vedie do najpodivnejších a najdesivejších kútov Nočnej strany. K stretu s čudákmi aj bizarnými tvormi s najrôznejšími schopnosťami. Každý žije vlastnou mágiou. Dá sa tu natrafiť na všetko a hocičo. John Taylor má dosť neprajníkov a pravidlá sa od jeho odchodu zmenili. Ostalo pár tých, ktorých Taylor nazýva priateľmi. Vďaka tomu autor predstavuje niekoľko príznačných individualít. Niektoré mi svojou neohrozenosťou pripomínali postavičky z filmov Roberta Rodrigueza.
Zásada hlavného hrdinu „keď sa brodíte v temnote, je lepšie zostať optimistom“ príde vhod. Má aj inú zásadu. Pravidlo nezapliesť sa osobne s klientom. Pani Barrettová vystupuje navonok ako elegantne distingvovaná dáma so skúsenosťou vo svete obchodníkov. V záujme záchrany dcéry je tak trochu za drsniačku. Stret s novým svetom je stopercentne o prežití. John a Joanna si v konečnom dôsledku musia nájsť spôsob spolupráce, aby sa svojpomocne dostali z rôznych šlamastík na ceste za Cathy Barrettovou.
Čo Cathy zlákalo do temnej sféry? Čo ju ovláda? Pre odpovede musia hrdinovia vstúpiť do najokrajovejšej štvrte, kam patria len najväčší lúzri. V opovrhovanom, rozpadávajúcom sa teritóriu sa usadilo čosi neznáme. Strácajú sa ľudia. Niečo neprirodzené sa s nimi zahráva, maskuje svoju pravú povahu. To, čo Taylora celý čas znepokojuje, sa odmieta nechať poznať. Snaha nájsť nezvestnú tínedžerku sa ľahko môže zmeniť na stratený prípad.
Toto miesto využije každú slabosť. Dokáže človeku podráždiť nervy, vysať energiu i emócie, dostať sa až na kosť, o čom sa na vlastnej koži presvedčí nielen Joanna Barrettová. V takej situácii padajú masky a odkrývajú pravé úmysly. Nakoniec môže všetko byť úplne inak. Pravda sa Johnovi Taylorovi nemusí páčiť. Pred svojou minulosťou nedokáže ujsť ani on.
Od prvej chvíle dýcha zo strán scenéria béčkového filmu noire. Ide o všehochuť, mix čohokoľvek, čo sa len dá predstaviť pod slovom paranormálny. Kniha má všetky znaky lacného braku ako vyšité. Jej príchuť halierového románu obrazne spĺňa kritériá nízkorozpočtového hororu. Vytvára presne tú atmosféru, ktorú si predstavíte pri pohľade na ilustráciu na obale.
Možno nenaplní očakávania akčnejšieho diania, ale na zoznámenie sa so svetom Nočnej strany je to prvý a dobrý krok. Je pravda, že sa tu z toho dôvodu viac rozpráva. Seknutie v závere láka skočiť do druhého prípadu.
Něco z Noční strany ponúka ani dlhé, ani krátke rozprávanie, ktoré tak akurát stačí na prvý diel série, aby neprestal baviť či nezačal nudiť. Zato stihne vzbudiť nejaký ten pocit. Myslím, že je to presne ten typ urban fantasy, ktorému budete fandiť alebo nie. Iste sa nájde mnoho porovnaní, chybičiek aj ale, ale mňa to "sakra" bavilo.
si-




> > > > > > > > > > > >
2. Agenti světla a temnoty Simon R. Green
2. kniha série Noční strana. Jmenuji se Taylor. Pracuji na Noční straně – v křiklavém, neony prozářeném tajném srdci Londýna, kde jsou vždycky tři hodiny po půlnoci, kde si spolu bohové a netvoři dojednávají svoje záležitosti a lidé tu hledají potěšení, které by jinde nenašli. Mám ten talent nacházet věci. A některé z těch, které hledám pro své klienty, jsou zatraceně nebezpečné.
Teď například pátrám po Nesvatém grálu, poháru, ze kterého pil při poslední večeři páně Jidáš. Kazí všechny, kdo se ho dotknou – ale zároveň dává nesmírnou moc. Takže je jasné, že nejsem jediný, kdo se ho snaží najít. Andělé, ďábli, hříšníci i světci – ti všichni převracejí Noční stranu na ruby a slídí po temném poháru.
Je vlastně jen otázkou času, kdy se dozvědí, že je slavný John Taylor, muž s talentem pro nalézání věcí, může kdykoliv dovést přímo k němu… (Polaris, 2006)
> > >
John Taylor je znova na scéne, no to neznamená, že je preňho na Nočnej strane bezpečne. Problémy nastúpia v momente, keď vojde do jediného chrámu na Nočne strane, do Kostola sv. Judu, ktorý poskytuje čosi ako neutrálnu pôdu a ponúka azyl.
Na Nočnej strane sa objavil grál. Nesvätý grál. A to znamená veľký malér. Klientom Johna Taylora je tento raz samotný Vatikán.
Šíri sa fáma, že sem zavítali anjeli. Nemajú však nič spoločné so žánrovými obrázkami s krídlami a harfou. Ak sa Nesvätý grál dostane do nesprávnych rúk, rovnováha medzi tými „hore“ a „dole“ sa môže zvrátiť, narušiť existujúci status quo. Na grál si brúsia zuby mnohí. John Taylor je zrazu stredobodom záujmu vplyvných, viac či menej pravdepodobných hráčov. Táto honba za pokladom môže skôr alebo neskôr prerásť do vojny. Teraz si však Taylor mieni v prvom rade zachovať lojalitu a svoju česť. Je dôležité, aby sa artefakt vrátil do povolaných rúk, aby plnil svoj účel. Aký je, to sa pre istotu neradno dozvedieť.
Rozprávanie prináša príval nových indivíduí a absurdít. Pomocníčkou v pátraní je Suzie Brokovnica alias Suzie Strelkyňa. Jej meno veľa napovedá. Je to lovkyňa odmien. Raz lovila aj Johna Taylora. Láka ju výzva, to jediné jej v živote dáva zmysel. Jej povesť ju predchádza. Stretávame sa znova i s Cathy Barrettovou, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou detektívnej kancelárie.
John rieši prípad staromódnym spôsobom, skladá mozaiku z kúskov informácií. Ako vždy improvizuje. Ide o preteky s časom. O chvíľu sa mesto bytosťami Zhora a Zdola len tak hemží. Predznamenáva táto invázia niečo? Po Nočnej strane sa šíria iracionalita a panika. Taylor sám okúsi transcendentálne sily, ktoré preveria všetky jeho schopnosti a sily. Udalosti charakterizuje konštatovaním: „Někdy mám pocit, že celý vesmír pohání ironie.“ Tá istá príchuť irónie je jemu vlastná.
Autor dáva priestor pre ďalšie podivínske aj morbídne postavičky. Často sú výplodom svojich bolestí a osobných tragédií. O relikvii by mal niečo vedieť Zberateľ. Všetkých, čo mali čo i len štipku spoločné s grálom, pohlcujú plamene apokalypsy a agónie. Ide o koniec Nočne strany? Kto môže, bráni sa mágiou, a tak je Nočná strana jeden veľký chaos, napätie a konflikt nemerateľných síl. Dôjde aj na Merlina... Hrozí, že neostane kameň na kameni.
Tradične, každý sleduje vlastný cieľ. Detektív sám musí odolať pokušeniu. Neprestávajú ho trápiť otázky o vlastnej minulosti. Stále však naráža na indície, ktoré by mu mohli mnohé ozrejmiť. Tí, čo by mu vedeli niečo prezradiť, sa z nejakého dôvodu zdráhajú. Taylora to samozrejme frustruje. Otázkou je, či sa naozaj chce dozvedieť pravdu. Alebo či sa ju má dozvedieť.
Druhý diel vsadil na akčnejší part. Obom hlavným hrdinom ide o krk aj o život. Lepšie povedané, majú doslova existenčný problém. Koncept naháňačky za pokladom je postavený dobre. Rozprávanie má spád, drží sa osvedčenej metódy postupného odhaľovania záhady, smerujúcej k prekvapivému rozuzleniu. Greenova fantázia je čitateľná, nie žeby práve tu predstavovala extrémne nečakaný úlet, je však jasné, že sa drží istého zámeru. Opäť ponúka paranormálny guláš, avšak správne ochutený. V závere autor opakuje rýchly sek, ktorý ťahá k ďalšej časti. Pre toho, kto sa dostane na vlnu Nočnej strany relatívne uzavretie tohto prípadu jednoducho nestačí. John Taylor a obyvatelia inej reality Londýna majú ešte veľa v zálohe.
si-





> > > > > > > > > > > >
