Vraždené koleso
Vražedné koleso Tom Mead
Tom Mead sa svojím vynikajúcim druhým románom Vražedné koleso etabloval ako súčasný majster záhady zamknutej miestnosti. Ponúka nám v ňom nie jednu, ale hneď tri navzájom prepojené „nemožné“ vraždy, pričom každá zápletka priam oplýva nečakanými zvratmi a nápaditými falošnými stopami. Dokonca aj čitatelia, ktorí sa dôvtipom vyrovnajú rafinovaným autorom a ich detektívom, tentoraz obídu naprázdno! Dokážete vyriešiť vraždu na ruskom kolese? Londýn 1938. V celom meste vyvolá rozruch prípad podivuhodnej vraždy: ktosi zastrelil muža na vrchole ruského kolesa. V kabíne s ním bola iba jeho manželka, tá však trvá na svojej nevine. Senzácie sa chytí bulvárna tlač a ponúkne odmenu tomu, kto tento prípad vyrieši ako prvý.
Objasniť záhadnú vraždu v lunaparku sa usiluje aj mladý ambiciózny, no trochu naivný právnik a amatérsky kúzelník Edmund Ibbs, ktorý zastupuje obvinenú vdovu. Nechtiac sa však zapletie do pavučiny klamstiev a zločinných konšpirácií a čoskoro sa stane hlavným podozrivým z ďalších dvoch bizarných vrážd, ku ktorým dôjde v divadle Granátovník. Najprv sa na javisku počas vystúpenia slávneho iluzionistu z ničoho nič objaví mŕtvola, druhú obeť nájdu krátko nato v zákulisí - zastrelenú v zamknutej šatni.
Edmund sa iba ocitol v nesprávny čas na nesprávnom mieste, no inšpektor Flint zo Scotland Yardu je presvedčený o jeho vine. A tak sa jedinou nádejou mladého muža stáva kúzelník na dôchodku Joseph Spector, ktorý sa našťastie nachádzal v divadle, keď tam došlo k vraždám. Spector má výnimočný talent riešiť nevysvetliteľné záhady, postačia však jeho deduktívne schopnosti na rozlúsknutie tejto neuveriteľne zamotanej série vrážd? (Slovenský spisovateľ, 2024)
◊ ◊ ◊
K sérii o Josephovi Spectorovi som sa vrátila po dlhom čase. Hoci je pravda, že samotný Spector tu nie je až tak v centre príbehu. Ak už má čitateľ skúsenosť s autorovým prvým detektívnym príbehom z tejto série, vie, čo ho čaká a neprekvapí ho ani členenie knihy na 3 časti, prestávku a epilóg. Aj tu je totiž príbeh koncipovaný ako divadelná hra. Tento pocit sa násobí aj priestorom, do ktorého je podstatná časť deja situovaná.
V centre tohto prípadu je Edmund Ibbs, čerstvo vyštudovaný právnik a nadšený amatérsky iluzionista, ktorý sa dostane k výtlačku knihy Majster manipulácie. Už úvod tak jasne naznačuje, že tu autor stavia (rovnako ako v prvom prípade) na odvrátení pozornosti, že pracuje s rovnakými metódami ako iluzionisti, aby si diváci (v tomto prípade čitateľ) nevšimli, ako bol trik vykonaný. Na druhej strane je od prvej informácie o prvom zločine zjavné, že tu bude dôležitý každý detail. Presne tak autor k vyrozprávaniu svojho príbehu pristupuje. Je to rozprávanie plné detailov, ktoré slúžia na to, aby nakoniec každý kúsok skladačky do seba presne zapadol.
Edmund Ibbs prináša prvé informácie od chvíle, keď sa v istý deň vyberie z domu a jeho kroky vedú do Hollowayskej väznice, kde sedí žena obvinená z vraždy svojho manžela. Zločin sa udial na ruskom kolese uprostred zábavného parku plného ľudí a ide o klasickú záhadu zamknutej miestnosti (tento motív sa v knihe opakuje a nie je prekvapením, autor ho využil aj v prvej knihe). Ibbs o vine Carly Deanovovej pochybuje. Sám pomáha advokátovi Bullivantovi – jej obhajcovi. Manžel Carly Deanovej bol riaditeľom banky, bol zastrelený, ale kto stisol spúšť, ak v kabínke ruského kolesa bol len so svojou manželkou, ktorá nevedela o nijakej zbrani. Ibbs cíti pochybnosti – Carla mu nepripadá ako vrahyňa, navyše v lunaparku sa objavil akýsi krívajúci muž, ktorý náhle zmizol. K prípadu pribúda aj prepojenie na starší zločin súvisiaci s prepadom banky, v ktorej Dean pracoval (došlo aj k smrti strážcu). Znamená to, že bol riaditeľ pobočky banky sám zapojený do lúpeže a že ho niekto prenasledoval?
Na scéne sa objavuje inšpektor Flint, ale aj Joseph Spector. Inšpektor Flint dúfa, že spojí lúpež v banke so zločincom Titusom Pilgrimom, ktorého sa už dlho pokúša dostať za mreže. Ibbsove a Flintove kroky spojí varietné vystúpenie v divadle Granátovník. Ani tento priestor nie je pre čitateľa neznámy. Toto divadlo už zohralo svoju úlohu v prvom Spectorovom prípade. Ibbs sa ocitne v spoločnosti iluzionistov, ktorých obdivuje. Najmä Profesora Paoliniho. Autor venuje detailnú pozornosť nielen fyzickej podobe týchto umelcov a opisu ich trikov, ale sleduje aj sondu do pôsobenia ich trikov na divákov. Vytvára tak atmosféru, akoby čitateľ sám sedel uprostred divadla, kde má v predstavení každá drobnosť svoju úlohu. A svoj význam majú aj všetky používané kulisy.
Keď sa na Paoliniho vystúpení nepodarí jeden trik a z debny vypadne mŕtve telo človeka, ktorý obsluhoval inkriminované ruské koleso v lunaparku, je jasné, že smrť Miklosa Vargu naberá na rozmere, ktoré si Ibbs ani Flint ani vo sne nepredstavovali. V tejto chvíli sa príbeh preklenie do druhej časti, ktorej centrom je vyšetrovanie v divadle. Do hry vstupuje aj sám Spector, ktorý sa rovnako zúčastnil Paoliniho vystúpenia. Rozširuje sa okruh svedkov – každý do ozrejmenia okolností Vargovej smrti prispieva svojou čiastkou. S každou stranou pribúdajú nové informácie a odhaľujú sa vzťahy medzi aktérmi vystúpenia (tu do popredia vystupuje najmä Paoliniho asistentka Martha), pričom v divadle sa objavujú aj postavy, ktoré tu na prvý pohľad nemali čo robiť. Vyšetrovanie je čitateľovi sprostredkované tak, akoby sledoval film, záber po zábere.
Ibbs je vtiahnutý do prípadu a z času stráveného so Spectorom aj inšpektorom Flintom je zmätený, vyplašený a nakoniec aj stratený. Výpovede sa detailne opakujú, rozhovory znova prehrávajú, takže sa zakaždým odhalí nový kúsok. Sleduje sa presná chronológia, krok po kroku, minúta po minúte. Objavujú sa nové otázky. Zdá sa, že zločin spáchal niekto, kto detailne poznal nielen predstavenie, ale aj samotné divadlo. Spočiatku stratený Ibbs sa stane cieľom útoku (niekto ho napadne) a keď zastrelia aj Profesora Paoliniho, dokonca sám stáva aj podozrivým. Aj tu sa zločin udeje v zamknutej izbe.
Autor pri sledovaní stôp ponúka poznámky, súpis informácií ako z policajného zápisníka, čím dáva čitateľovi možnosť zapojiť sa priamo do detektívnej práce. Na prvý pohľad sa zdá, že pri dvoch ďalších vraždách v divadle Granátovník sa na Deanov prípad zabudlo, lenže Paoliniho smrť pripomína práve jeho vraždu. Sám Joseph Spector sa drží v pozadí, väčšinu času pôsobí skôr ako pozorovateľ. Vývoj situácie sa negatívne obracia najmä pre Ibbsa. Keď sa ráno tešil z iluzionistickej knihy, ani netušil, že počas dňa sa stane podozrivým z troch vrážd a že ho za ne aj zatknú.
V poslednej tretine knihy je konečne Joseph Spector akčnejší, vedie vlastné vyšetrovanie a navštevuje všetkých zainteresovaných. Bude však zjavne potrebovať viac než rozum, aby prípad vyriešil. Je presvedčený, že v tejto záhade ide o klam v klame, niečo mu tu nesedí. Je tak nútený zmeniť uhol pohľadu. Svojím spôsobom sa v snahe ochrániť samotného Ibbsa, ktorého Martha vyslobodí z väzenia, postaví proti Flintovi, ktorý je presvedčený, že jediné, čo spája všetky tri vraždy, je práve osoba Edmunda Ibbsa. Nakoniec je to sám Ibbs, ktorému veci konečne začnú dávať zmysel. Dostane sa tak do ohrozenia života, pretože nad všetkým sa ako tieň vznáša osoba Titusa Pilgrima. Odhalia sa tak odpovede na viaceré otázky – je Carla Deanová nevinná obeť alebo chladnokrvná manželka?, čo má Martha spoločné s vraždou Profesora Paoliniho?, ako s Deanovou smrťou súvisí lúpež v banke a ako je do všetkého zapletený Titus Pilgrim?
Už som spomínala, že autor tu stavia na atmosfére. Pri budovaní efektu mu pomáha najmä prostredie lunaparku a divadla, ktoré dotvárajú dramatický a tajomný ráz príbehu. Aj tu autor do vyšetrovania zaťahuje svojho čitateľa a poskytuje mu priestor na rozlúsknutie záhady „najúžasnejšej hry na svete“. Konečné vysvetlenie však napriek všetkému pôsobí trochu rozvláčne. Záver prináša aj štipku romantiky a prekvapenia, len neviem, či to nepôsobí zároveň aj ako povestné tlačenie na pílu. Navyše záver je otvorený, čo vyvoláva pocit akejsi nedokončenosti, useknutia. Pointa tak z môjho pohľadu stráca na údernosti a zaniká.
Autor sa aj v tomto prípade Josepha Spectora priznáva k inšpirácii klasickou detektívkou. V tomto prípade odkazuje na Doylovu poviedku zo sherlockovského cyklu Problém Thorského mosta. Na záver len poznamenám, že nerozumiem nutkavej potrebe vydavateľstva Slovenský spisovateľ v popiskoch kníh doslova prerozprávať celý dej. Vďaka týmto spoilerom už čitateľ nemá príliš čo odhaľovať.
-sa
