Smrt
Smrt Laura Thalassa
Když Smrt, čtvrtý a poslední z Jezdců, dorazí do města Lazarus Gaumondové, jeden každý člověk zde během okamžiku zemře. Každý… kromě ní. Lazarus přežila něco, co nikdo jiný nepřežil. Thanatos - biblická, pradávná bytost, která touží splnit své poslání a ukončit vše živé - se střetává s něčím, co dosud nepoznal: s člověkem, jehož duši si nemůže vzít. A rozhodne se zjistit proč. Brzy přijde na to, že Lazarus je výjimečná v mnoha ohledech. Její odhodlání, víra v lidstvo i neochvějné srdce v něm probouzejí něco, co opravdu nečekal: pochybnosti... a možná i touhu.
Zatímco mezi nimi roste nebezpečné pouto, svět se hroutí. Lazarus může být poslední nadějí lidstva, jenže zastavit Smrt znamená vykonat nemožné - přesvědčit toho nejnebezpečnějšího z Jezdců apokalypsy, že lidé si zaslouží novou šanci. (#booklab, 2026)
£ £ £ £ £ £ £ £ £
V poslednej časti série o Jazdcoch apokalypsy si autorka vypomáha motívmi z predchádzajúcich dielov, ktoré kombinuje do osvedčeného vzorca – stretnutie, prenasledovanie so snahou zabiť Jazdca, vynútené spolužitie, zvádzanie s objavovaním čriepok ľudskosti a snaha presvedčiť Jazdca, že ľudstvo si zaslúži druhú šancu. To všetko na pozadí putovania, počas ktorého sa v deji objavia útoky na Jazdca a on pri nich demonštruje svoju silu. Hlavná hrdinka si prejde vzťahovou krízou medzi príťažlivosťou a uvedomením si krutosti Anjela smrti. Jazdec objavuje „útrapy“ života v ľudskom tele. Jeho rozhodovanie stojí medzi silnou najmä telesnou príťažlivosťou k žene, ale aj medzi vedomím vlastného poslania, s ktorým je bytostne spätý a nechce sa ho vzdať.
Na prvé stretnutie so Smrťou Lazarus Gaumondová nie je pripravená. Sprevádza ju najskôr veľký útek zvierat a potom mŕtvolné ticho. V tom tichu prichádza Lazarus o rodinu (teda o ten zvyšok, ktorý jej nevzal Mor). Zomrú všetci okolo, okrem nej. V tom šoku prvýkrát vidí posledného anjela – Smrť. Svojím spôsobom je to šok aj pre Jazdca. Nedokáže totiž jej dušu oddeliť od tela, nedokáže ju zabiť. Nie tak celkom. Jeho postoj k Lazarus pripomína osudové stretnutie jeho bratov so ženami, kvôli ktorým sa zmenili. Pre Smrť však ide len o impulzívnosť a on taký nie je. Lazarus ho od začiatku považuje za monštrum, ktoré neušetrí ani deti.
Od tej chvíle vládne medzi oboma nepriateľstvo. Lazarus prenasleduje Jazdca na jeho ceste krajinou, na ktorej za sebou necháva mestá plné mŕtvol. Pokúša sa Smrť zastaviť, ale (ako už čitateľ vie) kto by mohol zastaviť nesmrteľnú bytosť. Smrť berie svoje poslanie vážne, nemieni zo svojej cesty vybočiť a hoci by jeho dotyk mal Lazarus zabiť, nestane sa tak. Pri každom pokuse vziať jej život sa Lazarus znova preberie. Smrť berie jej pokusy zabiť ho ako výzvu a jej neutíchajúca snaha sa mu napriek všetkému zdá zábavná. Áno, je to opakujúci sa motív. Lazarus ho dokonca na ceste predchádza, aby varovala mestá, do ktorých smeruje, ale to nedopadne dobre. Ľudia ju nepočúvajú a nakoniec ju využívajú ako návnadu, čo pre nich nekončí dobre. Smrť totiž Lazarus vníma ako čosi osudové.
Lazarus ho chce aspoň spomaliť. Nechápe, že smrť je naplnením ľudského osudu a Jazdec nemôže robiť výnimky. Brať život nie je jedinou Jazdcovou osobitosťou. Aj on ako jeho bratia vie liečiť, otvoriť zem a nechať zmiznúť všetko, čo na nej stojí, ale vie aj život vrátiť. Lazarus sa dokonca vo svojej snahe pokúsi Thanata zajať. Ale je to len naivná predstava. Aj Smrť má pre svoj ženský náprotivok vlastné oslovenie – kismet (osud). Aj medzi nich sa vkráda príťažlivosť. Lazarus je húževnatá, pre svoj cieľ opakovanie ochotná zomrieť. Napätie medzi nimi je hmatateľné a funguje. Autorka okoreňuje ich strety o sugestívne prvky, napr. keď Lazarus padne na tyč, čo ju naskrz prebodne a Thanatos ju hľadá v rozvalinách mesta. Samotný Thanatov vzhľad je efektný – okrem neopísateľnej nadprirodzenej príťažlivosti je tu jeho druhá podoba – kostra, ktorá v jeho podobe prebleskuje, a áno, má veľké čierne krídla.
Nakoniec Thanatos podľahne túžbe mať Lazarus. Roly sa obrátia – z prenasledovateľky sa stáva prenasledovaná. Lazarus sa nakoniec stáva zajatcom Smrti. Thanatos chce, aby prestali bojovať. Je presvedčený, že žena, ktorá nemôže zomrieť, bola preňho stvorená. Zajatie prináša stretnutie s ostatnými Jazdcami. Hlad, Mor a Vojna rýchlo odhalia úlohu ženy v blízkosti Smrti. Lazarus síce bojuje s vlastnými pocitmi, lebo stojí zoči-voči Jazdcovi, ktorí jej vzal najbližších (Mor), ale nakoniec sa nechá presvedčiť na jednoduchý plán – Jazdci sú si istí, že Smrť sa môže zmeniť, ale na to potrebujú, aby ho zviedla žena. Aj on sa má presvedčiť, že ľudstvo si zaslúži druhú šancu.
Doťahovanie medzi bratmi je osviežujúce. I prebleskujúca ľudskosť v poslednom nesmrteľnom (Hlad). Práve Hlad sa dostáva so Smrťou do potýčky – nevyriešené účty majú ešte z konca predchádzajúcej časti. To dá Lazarus šancu na útek. A práve ten mení smerovanie príbehu. Na svojom úteku totiž Lazarus nachádza opustené dieťa, čo pripomína jej vlastný osud. Bena si osvojí, ale chlapec ochorie. Lazarus, ktorá je celé mesiace na úteku, je nútená vyhľadať pomoc. Pri všetkej snahe však Bena nie je možné zachrániť. A Smrť si poňho príde. To prináša jednu z nasugestívnejších a najefektnejších scén knihy – Lazarus a Ben v objatí okrídleného Thanata. Lazarus vykupuje pre syna deň a vie, že ho dokáže zachrániť iba jediný Jazdec, ktorý svoje schopnosti ešte nestratil – Hlad. Je to výmena za to, že splní dohodu s Jazdcami a že tí na oplátku jej syna odvedú do relatívneho bezpečia z dosahu Smrti.
Lazarus sa vzdá životu so Smrťou. Ich putovanie to spomaľuje a dáva autorke možnosť otvoriť priestor na vzplanutie vášne či na odhaľovanie pocitov, ktoré sú pre Smrť neznáme. Vzájomné spoznávanie je plné emócií. Lazarus však stále odmieta myšlienku, že kým existuje život v akejkoľvek podobe, je prítomnosť Smrti nevyhnutnosťou. Aj tak sa v istom smere jej optika mení – pochopí, že Smrť prichádza k dušiam, ktoré ho volajú a že im prináša úľavu od bolesti, a že je len sprievodcom do inej podoby. Pochopí to vo chvíli, keď Smrť požiada, aby oživil jej matku. („Jsem smrt, konec všech začátků, začátek všech konců. Jsem ten, kdo bere život a probouzí mrtvé. Ten, kdo může vzkřísit duše.“) To stretnutie dopadne celkom inak, než si Lazarus predstavovala a prinesie viac bolesti ako radosti. Je to čosi, čo prevyšuje jej chápanie (matka sa do života vrátiť nechce).
Napriek všetkému sa Thanatos svojej úlohy vzdať nemieni a všetko smeruje k tragickému koncu. Ani pokusy spoznať ľudstvo z lepšej stránky nevyjdú, hoci zmenu ich vzťahu predstavuje aj situácia, keď sa Lazarus postaví do cesty šípom, ktoré majú Smrť zabiť. Schyľuje sa tak k poslednému súdu. Putovanie Lazarus a Smrť vedú totiž k miestu, ktoré malo byť Benovým útočiskom. A to miesto mienia brániť zvyšní jazdci. Smrť operuje tým, že jeho bratia nepochopili podstatu úlohy, s ktorou bol poslaný na svet. – „Z nejtemnejších koutů vermíru byla ukována má podoba. (...) Vše bude takové, jaké to bylo kdysi. Neboť jsem srdce Boží a vykonám Její vůli. Jsem poslední soud lidstva.“ Boj je nevyhnutnosťou a autorke sa tieto scény naozaj podarili. Lenže ako zabiť nesmrteľnú bytosť? Tu autorka využila práve špecifickosť vzťahu Lazarus – Smrť. Predurčenie ich stretnutia aj to, že je to vzťah, v ktorom nie je nič obyčajné. Otázkou je, či Smrť dokáže zmeniť názor aj napriek vznešenej obeti, ktorú Lazarus v snahe zachrániť tých, na ktorých jej záleží, prinesie.
Putovanie Lazarus a Smrti nesie pečať istej komornosti. Sústreďuje sa na hlavných hrdinov. Zdalo sa mi, že autorka upustila od množstva rušivého balastu – ktoré tu bolo skôr kvôli efektnosti než funkčnosti – na ktorom stál príbeh o Vojne a Hlade. Tu sa vrátila k atmosfére, ktorá sprevádzala Mora a ešte ju aj málinko vylepšila. Nehovorím, že autorka sa neopakuje, napr. motívom prenasledovania – tu najskôr Lazarus prenasleduje Smrť, potom, keď sa objaví Ben, sa situácia otočí a Smrť prenasleduje Lazarus. Opakujúcich sa prvkov je rozhodne viac.
Smrť je tu vykreslený ako neoblomná, stará a nekompromisná bytosť, ktorej nik neunikne. Nesľubuje ľudstvu šťastný koniec. Lazarus v ňom vidí protiklady – neľútostnosť, ale aj lásku, nežnosť i nemilosrdnosť, múdrosť a naivnosť či komplikovanosť a túži, aby uznal aj svoju ľudskosť. Smrť bojuje medzi svojimi túžbami a úlohou, ktorá mu bola zverená. Nechce zlyhať ako jeho bratia a zatiaľ vždy zvíťazila povinnosť. Na dokončení svojej úlohy trvá bez ohľadu na vlastné city. No i v ňom občas prebleskuje ľudskosť.
Ľudskosť vyžaruje aj so stretnutia s ostatnými jazdcami. Ich plán je jednoduchý a stavia na ich vlastnej skúsenosti s láskou. Na druhej strane v konečnom boji stále dokážu ukázať svoju silu, pretože ani jeden z nich sa napriek strate smrteľnosti nestal tak celkom obyčajným človekom – čosi z ich nadprirodzenosti v nich ostalo. V záverečnom boji so Smrťou sa ich autorke podarilo napriek všetkému vykresliť dostatočne efektne (uprostred množstva zombie), a vystupňovať napätie smerujúce ku konečnej obeti, ktorú Lazarus prináša.
Hoci sa autorka drží osvedčeného konceptu, tento raz predsa len vsadila viac na sledovanie vzťahu medzi Lazarus a Smrťou (pozn.: trochu komické či zavádzajúce je, že v slovenčine mená hlavných hrdinov naznačujú rodový nesúlad žena vs. muž). Rozvíjanie vzťahu medzi oboma hlavnými hrdinami je tu viac emotívne, čím niektoré scény naberajú na väčšej schopnosti zasiahnuť čitateľa – napr. vzkriesenie Lazarinej matky, Lazarina snaha zachrániť za každú cenu Bena (najmä obraz oboch v náručí Smrti). Rozhodnutie Smrti je nakoniec silne ovplyvnené ani nie ľudstvom samotným ako prostým objavením lásky k jedinej ľudskej bytosti, ktorá prináša obetu za milovaných.
Páčilo sa mi vyznenie štvrtého Jazdca ako sprievodcu duší do onoho sveta (domov), vyznieva to veľmi sugestívne – dodáva Jazdcovi inú polohu a legitimizuje jeho rozhodnutie nevybočiť z cesty a nenarušiť tak základný životný cyklus, v ktorom odchod každého človeka má svoj presne určený čas. Život a Smrť sú tu zobrazení skrz motív večných milencov. Aj obraz Jazdca ako Anjela smrti tak dokáže vyvolať osobitý dojem. Myslím, že sa autorke podarilo tento vzťah medzi Lazarus a Thanatom dobre vybalansovať. Zaujímavý a osviežujúci je aj motív sily zdieľanej medzi bratmi Jazdcami.
Autorka v tomto príbehu stavia na rozvíjaní vzťahovej linky, na budovaní vášne, ale aj na neprekonateľných prekážkach. A takýto príbeh ma bavil, hoci niekto môže namietať, že vyriešenie istých motivických pásem trvá príliš dlho a že sa autorka miestami točí v kruhu a opakuje sa. Mne sa v tejto časti vrátil pocit z prvého stretnutia s konceptom Jazdcov apokalypsy, ktorý ma pri príbehu Mora dobre zabával. A tento mi po prostredných príbehoch (Hlad, Vojna) napravil chuť, takže to pre mňa bolo príjemné ukončenie tejto dystopickej série.
-sa
