Hlad
Hlad Laura Thalassa
PŘIŠLI… MOR, VÁLKA, HLAD, SMRT – ČTYŘI JEZDCI NA SVÝCH DĚSIVÝCH OŘÍCH SE ROZJELI PO SVĚTĚ. ČTYŘI JEZDCI NADANÍ MOCÍ ZAHUBIT VEŠKERÉ LIDSTVO. PŘIŠLI NA ZEMI, ABY NÁS ZNIČILI. Ana da Silva vždy předpokládala, že zemře mladá, ale nečekala, že se tak stane na příkaz třetího Jezdce apokalypsy, samotného Hladu. Už proto ne, že mu před lety zachránila život. Ale pokud si ji Jezdec pamatuje, musí mu to být jedno: když dojde na jejich druhé osobní setkání, strážci Hladu ji podle rozkazu pobodají a nechají napospas osudu. Jenže Ana nezemře a rozhodne se pomstít.
Jestli je něco, v čem Hlad vyniká, pak je to krutost. Nemůže zapomenout na bolest, kterou mu lidé způsobili, a je připraven jim ji vrátit desetinásobně. Když se však jako duch z minulosti objeví Ana a přitiskne mu nůž na krk, cosi ho na ní zaujme a rozhodne se ji nejen ušetřit, ale vzít na další vražednou misi s sebou.
Přes veškeré nepřátelství jsou k sobě Hlad a Ana neodolatelně přitahováni – možná proto, že ve skutečnosti mají mnoho společného. Vzájemná váhavá náklonnost a vášeň se přetaví v lásku, kterou doufají sdílet, dokud je Smrt nerozdělí. Což ovšem může být velmi brzy… (#booklab, 2025)
£ £ £ £ £ £ £ £ £
Dvadsaťštyri rokov po príchode jazdcov ničí Južnú Ameriku Hlad. Ťažký osud Anu da Silvu priviedol do nevestinca. Prímorské brazílske mesto Laguna čelí Hladu. Veľa obyvateľov sa vytratilo a tí, čo ostali, sa presúvajú k najbohatšiemu sídlu v meste, aby priniesli Žencovi obetné dary a vykúpili tak svoj život. Aj Ana sem mieri. Ona však má v zálohe iný dar – už sa raz totiž z Hladom stretla a... zachránila mu život. Je to argument, na ktorý sa spolieha, lenže Žnec má iný názor. Na Anu si sotva pamätá, a tak je jej osud spečatený. Končí rovnako ako ostatní – masaker, ktorý uskutočnia Žencovi ľudia, mal Anu pripraviť o život. Napodiv však Ana prežije. V obraze skazy sa vracia do nevestinca a tam sa dlho lieči. Sama. Nie som si istá, či by človek niečo také sám bez adekvátnej starostlivosti prežil, ale... beriem to v kontexte fantasy žánru. Sme totiž len na začiatku príbehu.
Ana sa chce Žencovi pomstiť, a tak len čo je schopná postaviť sa na nohy, začne ho prenasledovať. Nepotrebuje na to nijaké výrazné stopárske znalosti, len prosto sleduje na bicykli mŕtve polia a cesty lemované mŕtvolami. Keď ho dostihne, pokúsi sa ho napadnúť v dome, ktorý obýva. Ana vie, že Hlad je nesmrteľný a je odhodlaná zabiť ho aspoň dočasne. Autorka toto stretnutie dopĺňa retrospektívnym pohľadom na obdobie spred piatich rokov, keď Ana stretla tohto jazdca prvýkrát. Našla ho zmrzačeného na blatistej ceste a ktovie prečo ho zachránila, resp. mu dala šancu na regeneráciu. V tom čase ešte patrila do rodiny svojej tety. Tá síce nebola funkčná a teta Anu nenávidela, čo jej dala pocítiť, ale bolo to jediné miesto, ktoré Ana poznala. A keď zachránila Hlad, nechtiac mu pomohla k pomste.
Práve potom, čo pomohla Hladu, jej život sa zmenil a jej jediným útočiskom a šancou na prežitie sa stal nevestinec. Už tu sa objavuje prízvuk na Anin osud, ktorý ju poznačil. Má to byť aj vysvetlenie, prečo je Ana iná, má podrezaný jazyk a z jej úst plynie kopec sexuálnych narážok. Neskôr v knihe autorka tento obraz využíva, aby ukázala, že pre Anu je to spôsob obrany a navyše je to kontrast k tomu, že Ana zrazu zo strany Hladu zažíva niečo, na čo nebola zvyknutá – že sa o ňu niekto stará a vidí v nej bytosť, nie predmet uspokojenia svojich túžob.
Hlad nakoniec Anu spozná a napriek tomu, že ho napadla, ju ponechá nažive. Urobí z nej však svojho zajatca. Ana sa pokúsi utiec (niekoľkokrát), ale Hlad ju samozrejme dostihne. Postupne zabíja ľudí a Ana na jeho rozhodnutie nemá dosah. Na miestach, kadiaľ prejde, vädne úroda. Scenár s príchodom na miesto, ktoré si Hlad vyberie, sa opakuje. Necháva sa obskakovať ľuďmi, ktorých osud je aj tak spečatený. Zvrátene usporadúva surreálne hostiny, aby na ich konci všetci skončili mŕtvi. Skutočnosť, že Anu necháva zatiaľ nažive, zdôvodňuje tým, že mu raz zachránila život a on jej túto láskavosť opláca.
Žnec v ľudskom tele nie je úplne neporaziteľný, hoci je to bytosť, ktorá nemôže zomrieť. Autorka ho konfrontuje s ľuďmi, ktorí ho dokážu zajať a dlho mučiť, čím odďaľujú jeho schopnosť regenerácie. Práve krutosť, s ktorou sa ľudia k Hladu správajú, spôsobuje, že sa Jazdec chce ešte viac pomstiť. A zároveň ho to utvrdzuje v tom, že ľudia nemajú nárok na zľutovanie. Aby autorka priniesla aspoň trochu novátorstva, ktoré odlíši osudy jazdcov v tejto sérii, pridala – aj vzhľadom na oblasť, v ktorej sa dej odohráva – Hladu do cesty drogový kartel. Tento stret trochu komplikuje Žencov postup v ničení ľudstva, vedie však k opakovanému motívu záchrany Anou (je to takmer presná kópia spomienok na ich prvé stretnutie).
Vzťah medzi Anou a Hladom je postavený na počiatočnej nenávisti. Ana sa pri prebúdzajúcich sa drobných znakoch ľudskosti Ženca učí dovoliť niekomu inému, aby sa o ňu staral. Hlad má síce ľudské telo, ale ľudskosti sa vehementne bráni. Čomu sa nebráni, to je príťažlivosť k Ane. Hlad seba samého charakterizuje ako najmenej ľudského, lebo je najviac spätý so zemou a živlami, nie s ľuďmi ako jeho bratia. V ľudskom tele sa cíti ako väzeň. Jeho prerod na milujúceho muža nie je rýchly, ale rovnako sa zlomom (ako v predchádzajúcich častiach) stáva hrozba straty milovanej osoby. Vďaka Ane nakoniec Hlad svoju úlohu mieni odložiť a dať ľuďom šancu, aby ho presvedčili, že majú nárok na život. Avšak predstava, že by mal raz žiť bez Any ho prijme k tomu, že sa svojej úlohy chce vzdať nadobro. Bude však musieť ľudstvu odpustiť.
Hlad sa nakoniec svojho poslania pokúsi vzdať. Má to však oveľa ťažšie ako jeho predchádzajúci bratia, pretože Smrť mu tento raz nevyjde v ústrety. Podmienky sú nekompromisné a Hlad ich odmieta prijať. S týmto postojom sa v snahe ochrániť Anu schyľuje k nevyhnutnému boju. Záver sa tak pokúša pozdvihnúť upadajúcu dynamiku – spôsobenú najmä opakujúcimi sa motívmi – aspoň konfrontáciou Hladu a jeho brata Smrti, ktorý si nekompromisne príde pre Anu. Aj keď je na tomto mieste priestor na to, aby autorka ponúkla niečo nové, nenapravilo mi to celkový dojem z knihy. Skôr sa obávam – a to napriek všetkým očakávaniam – kam posledný príbeh autorka posunie. Schyľuje sa totiž ku konfrontácii všetkých bratov, ktorí sa svojho poslania vzdali, s tým, ktorý predstavuje podstatu zániku.
V tejto knihe autorka stavila na opakujúci sa scenár, s trochou modifikácie si vystačila s rovnakými motívmi, aké čitateľovi ponúkla v predchádzajúcich dieloch tejto série. Hlad okrem svojej kosy nesie so sebou aj váhy, ktoré dokážu odhaliť mieru ľudskej hriešnosti. A napodiv je Anina duša napriek všetkému zlu, ktorým prešla, ľahšia ako pierko. Ak vojnový Jazdec disponoval armádou mŕtvych, Hlad si pri vyhladzovaní ľudstva pomáha podivnými rastlinami, ktoré dokážu rozdrviť dospelého človeka. Aj tu sa autorka uchyľuje v zmysle „darkfantasy“ k masakrom, ktoré sa okolo Ženca a Any násobia. Žnec je tu vykreslený ako veľmi náladová bytosť. Aj tento jazdec disponuje ozdravovacou silou, ktorá sa skrýva v jeho schopnosti dať flóre život, ale ktorú dokáže využiť aj pri ozdravení Any. Aj tu autorka sýti stránky ukážkou Žencovho masakrovania ľudí a celkovými obrazmi skazy, rozkladu a hniloby. Aj tu je jazdec vo svojom postoji voči ľuďom nekompromisný. A aj tu má Hlad pre svoju partnerku svojské oslovenie – kvetinka.
Je pravda, že autorka sa miestami snaží o oživenie príbehu – napr. tým, že Hlad rozpráva starodávny príbeh o bohoch – má to azda vzbudiť mytologickú príchuť, Hlad ovláda živly (predpokladám kvôli navodeniu biblického efektu). Príbeh Any a Hladu ma popravde sklamal a ani jeden z nich mi nebol sympatický. Musím konštatovať, že som z úrovne tejto série sklamaná – táto časť je taký nie veľmi vydarený mix Moru a Války. A s ohľadom na záver tejto časti – konfrontácia Smrti a Hladu – sa tak trochu obávam, či záver pozdvihne túto sériu o jazdcoch apokalypsy. Tento raz za mňa ide zase iba o priemer.
-sa
