Thomas DeQuincy Series
Thomas deQuincy Series:
1. Murder as a Fine Art (Na Hraně Temnoty, Alpress 2013)
2. The Opium Eater (Thomas De Quincey short story)
3. Inspector of the Dead (Stopy Mizí v Mlze, Alpress 2015)
4. Ruler of the Night (Vládce Noci, Alpress 2016)
x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x
1. Na hraně temnoty David Morrell
Na londýnském předměstí je hrůzným způsobem vyvražděna celá rodina a způsob se nápadně shoduje s neobjasněnými vraždami z roku 1811. Vrah jako by kopíroval knihu Thomase Quinceyho nazvanou Vražda jako umění. I proto se Quincey sám stane hlavním podezřelým. S pomocí dcery Emily musí odhalit pravdu dřív, než bude prolita další krev… (Alpress, 2013)
x x x
Román Na hraně temnoty je ideálnou voľbou pre fanúšikov detektívnych zápletiek z ulíc viktoriánskeho Londýna a prípadov v štýle Jacka Rozparovača. Nosným motívom je vyšetrovanie postupne pribúdajúcich niekoľkonásobných vrážd. K prvej z nich je privolaný detektív v utajení Ryan, no hoci má za sebou rôznorodú skúsenosť, vražda obchodníka a celej jeho rodiny, ním otrasie. Sám sa učil netradičné vyšetrovacie metódy známe od Eugèna Vidocqa, zakladateľa moderných policajných postupov vo Francúzsku. Vďaka uplatňovaniu týchto postupov mnohí považujú Ryana za čudáka, navyše mu život medzi Angličanmi strpčuje jeho írsky pôvod. Na mieste činu sa zoznámi s cieľavedomým strážnikom Beckerom, ktorý sa stane jeho pomocníkom a toto spojenie sa ukáže ako veľmi osožné.
Približne v tom istom čase sa v Londýne snaží zarobiť na dlhy predajom svojich kníh spisovateľ Thomas de Quincey. Jeho nerozlučiteľnou spoločníčkou je dcéra Emily, ktorá má dobré dôvody dozerať na otca. Je totiž celé roky závislý na užívaní laudána a má vo zvyku tak trochu sa vzďaľovať realite. Vďaka neraz dobrodružnému životu po otcovom boku nie je Emily žiadnou krehotinkou, neprekvapí ju skoro nič, čo je s menom de Quincey spojené. Na opis udalostí cez Emilinu optiku autor využíva zápisky z jej denníka, čo mu dovoľuje meniť v priebehu deja rozprávača.
Série vrážd a nedostatok stôp frustrujú nielen Ryana a celý policajný zbor Scotland Yardu, ale aj najvyššie miesta. Ministrovi vnútra lordovi Palmerstonovi osobitne záleží na dolapení vinníka a na tom, aby mesto predišlo panike, ktorá sa násobením zločinov šíri mestom a vzniká čosi ako reťazová reakcia nenávisti a podozrievania medzi obyvateľmi. Snahy zabezpečiť spravodlivosť sa chytá každý výtržník či samozvaný pomstiteľ. Pre políciu je deň za dňom ťažšie udržať v uliciach poriadok. Podozrivý totiž mení identity, no spoločným menovateľom jeho činov je vrah John Williams, ktorý spáchal pred mnohými rokmi rovnaké vraždy, a ktorého „dielo“ detailne opísal vo svojich esejach Thomas de Quincey. Táto skutočnosť zvedie jeho kroky dokopy s detektívom Ryanom a strážnikom Beckerom.
Vďaka znalosti detailov sa automaticky de Quincey stáva prvým podozrivým, pre lorda Palmerstona je navyše vhodnou obeťou pre upokojenie stále väčšmi rozvášneného davu, volajúceho po riešení a dolapení vinníka. Polícia vyznieva ako neschopná, čo najvyšší úradníci nemienia dopustiť a de Quinceyho zatknú. Ryan je ochotný zmeniť názor na Thomasovu spoluzodpovednosť po tom, čo sa sám spisovateľ stane terčom pre vraha. Ten je, zdá sa, autorom knihy "Vražda ako umenie", kde opísal zverstvá Johna Willimasa, posadnutý. Vrah je posadnutý aj inou de Quinceyho knihou. Knihou "Spoveď anglického užívateľa ópia", ktorá je hlbokou sondou do Thomasovej duše a priznaním k neovládateľnej závislosti. Mnohí, vrátane detektíva Ryana, sa dívajú na de Quinceyho ako na trosku zničenú ópiom, no ako sa ukáže, životné peripetie Thomasa vyformovali do vnímavého pozorovateľa ľudskej povahy a psychiky, čo z neho robí adepta na užitočného konzultanta prípadu. Sám potrebuje uzavrieť mnohé otázky z vlastnej minulosti. Nečakane sa ukáže, že majú súvislosť práve s vyčíňaním posadnutého maniaka.
Autor stavia napätie v rozšifrovaní záhady vrážd na kontraste či podobnosti postáv de Quinceyho a vraha, ktorých v istých pasážach nazýva neosobne Užívateľ ópia a Umelec. Pri opise niektorých scén vsadil na silnejšie povahy čitateľov, čím nenaznačujem, že sa nedajú zvládnuť, len sú nutkaním zamyslieť sa nad tým, akých zverstiev je človek schopný, a či existujú hranice deviácie. Do kapitol vkomponoval mnoho faktografických údajov, ktoré dotvárajú súdobý obraz Londýna a poskytujú možno aj nie tak známe informácie z anglických reálií 19. storočia. V konečnom dôsledku vraždy majú ďalekosiahlejšie následky, než sa javí samotný zločin na prvý pohľad. Autor pripomína vtedajší vplyv Británie na kontinentálnu politiku, pozadie Východoindickej spoločnosti, ekonomické otázky, rozvrstvenie spoločnosti a v neposlednom rade nastoľuje otázku dedičnosti „vražedného génu“.
Prvý román zo série sa číta dobre, hoci by sa dalo namietať, že niektoré pasáže sú v Morrellovom podaní zbytočne zdĺhavé. V tomto smere bol pre mňa najslabší práve záver knihy, kde príprava na strhujúce finále vyznieva skôr rozvláčne, a tým stráca na výraze a silnej emócii (Sklamal ma tu aj de Quinceyho výstup, ktorý je celý čas výraznou osobou s nezameniteľným správaním a vyjadrovaním svojich myšlienok.). Záver, ktorý autor pripravil svojmu Umelcovi, bol ako nápad dobrý, avšak jeho realizácia ma až tak neoslnila. Napriek tomu ide o detektívku, ktorá si to označenie zaslúži a hrdinovia majú tendenciu pritiahnuť pozornosť čitateľov k svojim ďalším dobrodružstvám, kde nie je o nebezpečenstvá a tajomstvá núdza.
si-
a 1/2
x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x
3. Stopy mizí v mlze David Morrell
Geniální, leč nechvalně proslulý konzument opia Thomas de Quincey spolu se svou dcerou Emily a společníky ze Scotland Yardu se utkají s nepřítelem – s vrahem, který si vybírá oběti v horní vrstvě britské společnosti. Důkazy totiž naznačují, že poslední obětí má být samotná královna Viktorie… Thomas musí v jeho promyšleném plánu odhalit slabé místo… (Alpress, 2015)
x x x
Historickým pozadím pre druhú časť série Thomas DeQuincy je obdobie vládnej krízy, keď dôsledky krymskej vojny obrátili anglické obyvateľstvo proti vláde a monarchovi. V napätej politickej situácii stačí málo, aby sa nálady vyhrotili proti kráľovnej Viktórii a zapálili iskry revolučných živlov. Vraždy v najvyšších kruhoch spoločenskej hierarchie vtedajšieho Londýna upozorňujú na problémy, ktoré tkvejú v čomsi oveľa hlbšom, čo zatieňujú fasády veľkomesta plného protikladov.
Čas, keď boli Thomas de Quincey a jeho dcéra Emily hosťami domu ministra Palmerstona, sa blíži ku koncu a popravde, lord Palmerston sa nevie dočkať odchodu tohto nekonvenčného páru. Všetko je pripravené na ich návrat do Edinburghu. Vražda lady Cosgroveovej v Kostole sv. Jakuba, ktorej svedkom sú okrem Thomasa a Emily aj inšpektor Ryan a čerstvo povýšený detektív seržant Becker, zmení všetky plány. Thomas de Quincey sa napriek Palmerstonovej nevôli stáva neodmysliteľnou súčasťou vyšetrovania a vďaka nasledujúcim udalostiam si sám stále viac uvedomuje, že možnosť byť spolupracovníkom „policajného tímu“ vracia jeho životu stratený zmysel a udržiava jeho závislosť na laudáne v medziach znesiteľnosti. Práce na tomto prípade čaká hlavné postavy viac než dosť. Morrell tradične pridáva počet obetí v dynamickom tempe podľa istého vzorca, ktorý sa postupne odhaľuje s nemalým prispením De Quinceyho logiky. Vnáša do prípadu „psychoanalýzu“ a podľa autorovho doslovu reálny De Quincey zaviedol termín „podvedomie“ a predišiel Freudove teórie o niekoľko desaťročí. Spojenie faktov a fikcie v postave Thomasa de Quincey je autorovým priznaním k fascinácii touto osobou. V štýle Morrellovho písania sa odráža jeho štúdium foriem viktoriánskeho románu, čo sa podľa môjho názoru pretavilo do vydarenej, atmosférickej záležitosti. Nechýbajú ani dobové „zákulisné“ informácie na dokreslenie reálií.
S prvou obeťou zločinu vstupuje do príbehu vojnový hrdina plukovník Anthony Trask, ktorý na Kryme zachránil kráľovninho bratranca a po návrate mu oslavovanú povesť zabezpečil nielen rytiersky titul, ale hlavne jeho činy, detailne opísané vojnovým korešpondentom Williamom Russellom. Zároveň reprezentuje vzmáhajúcu sa vrstvu bohatých obchodníkov ako dedič železničného impéria. Avšak ani Traskove hrdinstvo a bohatstvo nie sú dostatočnou nálepkou pre aristokratických tradicionalistov, aby ho vnímali ako seberovného a vhodného kandidáta na budúceho zaťa. Tak zmýšľajú aj Grantwoodovci, o ktorých dcéru prejavuje plukovník viac než zrejmý záujem. V otvorenom nepriateľstve proti nemu vystupuje jeho sok v láske sir Cumberland. Catherine Grantwoodová má napriek tomu vo svojich citoch jasno, a tak pomedzi desivé udalosti presvitajú jemné záblesky romantiky.
Aj vzťah Emily a Beckera vchádza do bodu, ku ktorému ho autor posúval už od minulej časti. Vzájomné sympatie pred sebou netaja, avšak pre Emily je starostlivosť o otca príliš dôležitá a zväzovala ju pridlho na to, aby sa jednoznačne rozhodla, aký život si v budúcnosti vyberie. Jej plánom je stať sa zdravotnou sestrou.
Nové aj staronové postavy sú každá svojím spôsobom zapletené do prípadu pribúdajúcich vrážd, ktoré páchateľ obostiera rúškom náznakov a hádaniek. Do detailov premyslené aranžovanie tiel má vyšetrovateľov naviesť na stopu, ktorá odhalí nitky k sprisahaniu proti kráľovnej. Pozorovací talent a vedomosti Thomasa de Quinceyho sú nosným prvkom pri odkrývaní motívu zločinu. Riešenie sa nachádza v kedysi nevydarenom atentáte v réžii organizácie Mladé Anglicko. Kto je však skutočným vinníkom, keď údajný atentátnik a vodcovský člen skupiny Edward Oxford si odpykáva doživotný trest v povestnom ústave pre bláznov Bedlame? Je možné, že by sa myšlienky Mladého Anglicka opäť prebúdzali? A možno organizácia nikdy nezanikla, iba vyčkávala na vhodný moment... Isté je iba to, že vraždy členov vysokých kruhov vzbudzujú paniku a oberajú šľachtu o pocit bezpečia.
Autor počas hľadania dovoľuje svojim postavám preniknúť do blízkosti kráľovského páru, nazrieť za múry Buckinghamského paláca. Obeťami vrážd „Pomstiteľa“ sa stávajú ľudia spojení s hlavnými hrdinami a dôsledky jeho vyčíňania zasiahnu aj kráľovskú rodinu. Aký vplyv má Pomstiteľ na osobný život plukovníka Traska, a čo má spoločné s írskym chlapcom Colinom O´Brienom, ktorý sa kedysi stratil v labyrinte londýnskeho justičného systému, odhaľte na stránkach knihy sami. Autorova snaha prichystať vinníkom na konci osobitý druh spravodlivosti a trestu za činy, sa spája s dobrým nápadom, no v istom zmysle pre mňa nevyznieva až tak úderne v porovnaní s povahou zločinov, ktoré spáchali. To je však len vec uhla pohľadu a dojmu, ktorý príbeh v tom ktorom čitateľovi zanechá.
Táto dobrodružná cesta spleťou viktoriánskej kriminality má čosi spoločné s gotickým románom, obsahuje prvky thrilleru a historický základ. Nie je ťažké stať sa sympatizantom hĺbavého, vzdelaného a osobnostne vyhraneného Thomasa de Quinceyho a zároveň pochopiť, prečo si ho Morrell tak obľúbil. Po prečítaní 2.časti série usudzujem, že sa mi podarilo vstúpiť do jeho fanúšikovskej základne.
si-
x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x
4. Vládce noci David Morrell
Thomas De Quincey se stane svědkem zločinu ve vlaku na nově vybudované železnici. Jde o vraždu, tak děsivou, že poznamená celou společnost. De Quincey a jeho nezkrotná dcera Emily tentokrát čelí nejbezohlednějšímu nepříteli. V sázce nemůže být víc, než je: srdce viktoriánské společnosti a De Quinceyho zmučená duše. (Alpress, 2016)
x x x
Sen lorda Palmerstona o odchode Thomasa de Quinceyho a jeho dcéry Emily sa konečne stáva realitou. No už ani nie je náhodou, že vo vlaku, ktorý ich vezie na cestu do Lake District, je spáchaná vražda. A keďže železnice práve v Anglicku zažívajú svoj boom, je nemysliteľné, aby čokoľvek poškvrnilo ich povesť spoľahlivosti. Prvá vražda vo vlaku v dejinách takou udalosťou rozhodne je a stojí na počiatku cestovateľskej paniky, vďaka ktorej Železničná spoločnosť veľmi rýchlo stráca dôveryhodnosť, ale aj post impéria. Na vyriešení prípadu preto vrchnosti záleží zvlášť po tom, čo sa zistí identita zavraždeného muža. Je ním právny poradca Daniel Harcourt, ktorého prax, ako vyjde najavo, sa spájala s mnohými menami šľachticov a politikov. Jedným z nich je aj ministerský predseda lord Palmerston.
A tak známa skupinka vyšetrovateľov naráža nielen na nutnosť čo najrýchlejšie uzavrieť vyšetrovanie, ale zároveň aj na neochotu najvyšších kruhov. Potrebné dôkazy sa akosi strácajú a výsledky sa zametajú pod koberec. Húževnatosť dvojice detektívov Ryana a Beckera však nepozná prekážky. Vďaka osobitému pohľadu na udalosti a prispeniu pána De Quinceyho, získavajú krok po kroku odpovede v spletitom prípade. Dá sa povedať, že dej je akčnejší aj preto, že v skutočnosti sa podieľajú na vyšetrovaní dvoch nezávislých prípadov. Zdanlivo nezávislých.
Prioritou je odhaliť sabotéra, ktorý spôsobuje železniciam škody a vyvoláva paniku medzi ľuďmi. Je zodpovedný okrem vraždy aj za bombový výbuch na stanici a zrážku dvoch vlakov. Smrť pána Harcourta privedie Thomasa de Quinceyho a Emily na stopu záhady jednej spoločensky vysoko postavenej rodiny. Na De Quinceyho vlastné prekvapenie má do činenia s vlastnou minulosťou viac, ako by si vedel predstaviť. Vďaka tomuto prípadu sa vracia do jeho života postava z dávnych liet, keď ako mladý chlapec prežíval v londýnskych uliciach osud tuláka a žobráka. Vtedy spoznal dievčatko Carolyn, ktoré sa po rokoch zmenilo na jednu z najvplyvnejších dám londýnskej smotánky. Nesmierne bohatú a rešpektovanú pani Richmondovú. Zoznámenie sa s rodinou Richmondovcov úzko súvisí s okolnosťami Harcourtovej vraždy a zavedie hrdinov do sanatória v Sedwick Hill.
V Sedwick Hill vedie doktor Wainwright hydropatiu čiže vodoliečbu pre zámožných pacientov, ktorých tu radšej nazývajú hosťami. Jedným z pacientov je aj Carolynin zať, lord Cavendale. Po nehode na koni ostal lord Cavendale vo vegetatívnom stave a jeho manželka Stella sa oňho vzorne stará. Verí, že metóda vodoterapie privolá zlepšenie. Cavendaleov syn z prvého manželstva Harold má iný názor. A podľa všetkého sa nevie dočkať, kedy sa stane dedičom majetku a titulu. Je tu však aj Stellin malý synček Jeremy, ktorého legitímnosť Harold otvorene spochybňuje. Ochranárska Carolyn svoju dcéru nenechá čeliť útokom bez podpory. Akú spojitosť mal s touto rodinou Harcourt? Veci sa skomplikujú, keď nájdu lorda Cavendalea mŕtveho.
Každá z vrážd má svoj príbeh a nútia Ryana s Beckerom angažovať sa na viacerých frontoch. Thomas de Quincey sa v sanatóriu doktora Wainwrighta zoznamuje s hydropatiou ako s jednou z možností boja s jeho závislosťou na ópiu. Nikto z nich netuší, že v podkroví kliniky sa ukrýva muž, ktorý zásadným spôsobom ovplyvní celé vyšetrovanie. A potom v sanatóriu vypukne požiar...
Z neznámeho sa vykľuje utečenec, doktor Mandt. Prečo sa oňho zaujíma sám lord Palmerston? Aký dopad majú neustávajúce reči o nedoriešenom krymskom konflikte a o ruských špehoch? Čo ak ľudia zapojení do tohto prípadu nie sú tým, čím sa zdajú byť? Je to opäť minulosť Thomasa de Quinceyho, čo vnáša do vyšetrovania odpovede. Odhaľuje tajomstvá Carolyn Richmondovej a jej rodiny, privádza Požívača ópia alias Vládcu noci k poznaniu pravdy o jeho jedinej životnej láske...
Tieto dva prípady sú posledné, ktoré Thomas s Emily v Londýne uzavrú. A s nimi aj inšpektor detektív Ryan v službách Scotland Yardu. Medzi ním a Beckerom sa ozýva tichá rivalita kvôli citom k Emily de Quinceyovej. David Morrell aj v tomto románe zo série ponúkol všetko, na čo sú sympatizanti Thomasa de Quinceyho a jeho priateľov zvyknutí. Popis vrážd však nevyvoláva až taký dojem brutálnosti ako v predchádzajúcich dieloch. Niekoľkonásobné zločiny, zvraty, tušenia, labyrint vyšetrovateľských hádaniek, nie jeden vrah, spojenie faktov s fikciou, trochu súdobej politiky. Nostalgicky priznávam, že ma pri lúčení s tým všetkým popadla čitateľská ľútosť. Možno sa autor po úspechu série rozhodne zapojiť Thomasa de Quinceyho do nového prípadu...
si-
_________________________________________________________
