Červená knižnica extra

  Malomocný u svatého Jiljí Ellis Petersová

Bratr Cadfael, mnich benediktinského kláštera v Shrewsbury, je opět nucen se zajímat kromě o svou bylinkářskou zahradu i o „světské“ dění, ve kterém je k zločinům tak blízko. 5. díl série se týká komunity chudáků a nemocných při kostele sv. Jiljí ve Shrewsbury, který je z hlediska bylinkáře v Cadfaelově kompetenci. Zjišťuje, že jeden z malomocných svou nemoc jen předstírá. (Mladá fronta, 2006)

+

Je říjen 1139 a do shrewsburského kláštera přijíždí šedesátiletý stařec, Huon de Domville, aby se oženil s krásnou Ivetou, osmnáctiletou dědičkou Guimara de Massarda. Když je ovšem v den své svatby nalezen mrtvý, brzy se ukáže, že byl zavražděn.
Hlavním podezřelým se okamžitě stává Joscelin Lucy, o němž všichni vědí, že Ivetu miluje a snaží se hanebnému sňatku zabránit. Bratr Cadfael má o tom, kdo je vrah, pochybnosti, ale pro svá tvrzení musí hledat důkazy. Pátrání ho nakonec zavede do komunity chudých a nemocných u svatého Jiljí, kde pracuje další z řeholníků, bratr Marek.
Právě jemu se podaří zjistit, že je mezi malomocnými o jednoho nemocného více. Patří ale dotyčný mezi malomocné, nebo to jenom předstírá? Kdo by však mohl být až tak zoufalý, aby se dobrovolně uchýlil mezi ty, jichž se ostatní straní? Otázek přibývá, Joscelin je stále nezvěstný a v Shrewsbury dochází k další vraždě… (Mystery Press, 2025)

+ + + + + + + + + + + +

Otec Cadfael prejavuje milosrdenstvo malomocným, pútnikom, ktorí prichádzajú k svätému Jiljí, kde sa mnohí usadia v kláštornom hospici. Nie všetkým je to po vôli. Navyše opátstvo v Shrewbury v týchto dňoch žije veľkou udalosťou – svadbou Huona de Domville s mladučkou Ivetou de Massard. Dohodnutý zväzok vyvoláva pohnuté emócie v panošovi Joscelinovi Lucym, ktorý je do nevesty zaľúbený. Hoci okolnosti tajnej láske neprajú, Joss svoje city verejne proklamuje, čo má svoje dôsledky. Do ich milostného príbehu sa pripletie otec Cadfael.

Joscelinov plán na záchranu milovanej pred nechceným sobášom má svoje diery, ale je jediný, ktorého sa vo svojej pozícii môže držať. Keď je Joss obvinený z krádeže vzácneho šperku, je jasné, že ide o Domvillovu pomstu za urážku.

Komunita malomocných je ako gang. Medzi nakazenými v špitáli je neobyčajný starec Lazar. Kto je tento záhadný muž? Okrem neho tu vyniká postava chlapca Brana, ktorému napriek životným okolnostiam svitá nádej na lepšiu budúcnosť.

Po nájdení mŕtveho ženíchovho tela je prvým podozrivým Joscelin Lucy. Stáva sa štvancom. Pomocnú ruku nachádza na najneočakávanejšom mieste. Podá mu ju Lazar.

Ostáva nezodpovedaná nejedna otázka. S kým bol Domville na tajnej schôdzke pred smrťou? Môže sa zamilovaný pár oprieť o pomoc priateľov?

Iveta je v podstate väzňom v strýkovom dome. Po smrti snúbenca ju poručníci „posunú“ ako bohatú dedičku inému záujemcovi. City k nej bránia Jossovi opustiť mesto, a tak si svoju situáciu komplikuje tým, že riskuje. Pokus o útek zaľúbencov končí nezdarom.

Zápletka má malý priestor na to, aby pitvala motívy do hĺbky. Ich náčrt vedie k rýchlemu rozuzleniu v závere, vyčnieva tu jedno prekvapenie a jedna postava, ktoré autorka drží celý čas v úzadí, no na konci rozprávania im pripisuje podstatnú úlohu.  

Autorka akoby venovala pozornosť skôr podružnostiam. Akoby chcela všetko pekne popísať a nie zaujať tým podstatným. Tak sa strany topia v informáciách, bez ktorých sa dá zaobísť. Vytvára sa priestor pre vedľajšie postavy, čím sa Cadfaelovo počínanie nezdá až také dôležité. No nápomocný je jeho cit pre detail. Pozornosť sa sústreďuje hlavne na Joscelina Lucyho. Viac slov dostáva nešikovnosť brata Oswina, Cadfaelovho príliš horlivého pomocníka, ktorému sa nie vždy darí alebo ošetrovateľské schopnosti brata Mareka, než Cadfaelovo hľadanie odpovedí. Popravde, brat Cadfael nevyznieva ako hlavný hrdina. Skôr, povedzme, že prispieva svojím dielikom.

Text sa nečíta pohodlne. Rozprávanie je pomalé, je preňho charakteristická opisnosť, opakovanie udalostí prostredníctvom dialógov medzi rôznymi, vedľajšími postavami. Výrazne vystupuje rozdiel charakterizujúci tých najchudobnejších a šľachtu, prispôsobený stredoveký jazyk a reálie. Na pozadí ukazuje rozpoltené Anglicko. Každé mesto dúfa, že sa k nemu vojnový príboj nepriblíži.

Nemôžem sa zbaviť dojmu polovičatej práce. Detektívna linka hlavu nezamotá a nevyvoláva napätie, aké by malo viesť k nutnosti dozvedieť sa ako, prečo a kto. Necháva vlažný dojem. Na druhej strane ide o rýchle, intelektuálne nezaťažujúce rozprávanie, ktoré - ak ste ochotní prijať použitý jazyk a historizujúci štýl - vás nepripraví o veľa času. Jednoducho sa môžete posunúť k ďalšiemu „prípadu“.

si-

 a 1/2