Choď na obsah Choď na menu
 


Ranní červánky

7. 1. 2012

410067.jpg

Ranní červánky Tanja Heitmann

Podtitul: Je možné milovat upíra? Když mladá studentka Lea potká Adama ve vile svého profesora, zamiluje se do něj na první pohled. Adam je neskutečně pěkný, ale podivně zamlklý… a skrývá smrtelné tajemství. Je posedlý démonem, který ho nutí, aby Leu přetáhl na temnou stranu, mezi zlé mocnosti. Adam však proti démonově snaze bojuje ze všech sil, neboť Leu miluje. V jejich lásce může ale vše změnit jeden jediný polibek… (Brána, 2011)

µ µ µ

 

  Samotárska Lea sa vďaka štipendiu môže venovať svojej láske – štúdiu literatúry a to rovno pod záštitou svojho profesora Etienna Carrièra. Adama spozná na jednom z jeho diskusných večierkov. Od tej chvíle sa ocitá v zajatí príťažlivosti. Aj Adama to každú noc ťahá za Leou a ona by o tom ani netušila, keby... keby ju jednu noc nevyhľadal zranený. Akoby to nestačilo, vychrlí bez okolkov na Leu pravdu. O tom, kým je a o existencii démona v ňom. Má byť pre Leu potešujúce, že je to v prvom rade démon, kto v Adamovi po nej túži? A že Adam netuší, prečo si ju vyvolil? Lea všetky mrazivé a určite neobyčajné skutočnosti prijíma statočne. Odvážne. S vedomím, že je zamilovaná. Ťažko povedať, či šok zmierňuje viac pobláznenosť Adamom alebo fakt, že od detstva milovala hororové romány a existencia čohosi takého, ako je Adam, ju ani neprekvapuje.

  Lea si rýchlo zvyká na svoj druhý tieň. Na Adamove bezslovné príchody a odchody. Adam sa dokonale uvelebí vo svojej mlčanlivosti, prispôsobí sa jej všedným dňom bez záujmu vniesť do nich vlastný vklad. Stačí mu byť v Leinej blízkosti. Spoločne strávený čas je skrz naskrz neromantický a Lea sa zmieta v citových extrémoch. Adam zatiaľ odoláva démonovej chtivosti. Lea so svojimi prekypujúcimi citmi a zraniteľnou dušou je perfektná obeť pre démona a muža. Démon si vybral družku, či skôr súputníčku.

  Keďže sa v mojom zornom uhle ocitla ako prvá „Noční záře“ (vysvetľuje Adamovu minulosť), zjavenie ďalších démonoľudí bolo povinnosťou. Svorka žoldnierov ako mávnutím prútika - tu by sa hodilo skôr mávnutie noža - zmení Lein romantizujúci pohľad na Adama a odkryje pred jej očami driemajúcu beštiu. Podarí sa jej uniknúť masakru a zmiznúť z tohto čudesného života, na ktorý si myslela, že je pripravená. Uniknúť Adamovi...

   Aj toto by stačilo na román, no u Heitmannovej je to len začiatok príbehu z uchvacujúco nezvyčajného sveta. O uchvacujúco nezvyčajnom mužovi a jeho osudovej ženskej polovičke.

   Opätovné stretnutie Adama a Ley visí vo vzduchu. Jeho túžba nechať Leu pykať za Carrièrovu záhubu má na jej život tvrdý dopad. Už to nie je okúzľujúci Adam, príjemný a zádumčivý spoločník, ale muž vyvolávajúci strach. Na ceste za pomstou ignoruje dokonca aj démona v sebe. Adam sa mení z ležérne nonšalantného mladíka na módne elegantného, odťažitého mestského lovca. Svoje vlastné i démonické priania ukrýva za ochrannou stenou. Otázka Leinej blízkosti je jediná stránka, na ktorej sa Adam so svojím démonom zhodnú. Oficiálne uvedie Leu do démonskej spoločnosti a niet pochýb, že tým sleduje istý cieľ. Adamov postup do high society otvára nové dvere. Lea je pomaly vťahovaná do hry medzi Adamom a Pí, vládnucou démonskou bytosťou miestnej komunity, ktorej pravidlá nepozná. Dalo by sa čakať, že pre hrdinov si autorka pripraví vypäté pasáže, no ide skôr o súboj osobností a vôlí, v ktorom sa napokon Lea podvoľuje a Adam s ňou zaobchádza ako s módnou a nutnou spoločenskou kulisou, aby ju mohol posúvať ako figúrku vždy tam, kde potrebuje. Napriek tomu kúzlo neodolateľnosti mu ostalo a pôsobí obojstranne, no Adamovi sa darí ovládať úspešnejšie. Lea bojuje proti Adamovi svojou tvrdohlavosťou a rovnako priamočiaro sa rúti do náručia problémov, ktorým by sa každý smrteľník mal vyhnúť.

  Moje rozhodnutie prečítať najprv román Noční záře mi pomohlo v chápaní Adamovej postavy a v orientácii v jeho pocitoch a skutkoch, preto z môjho pohľadu odporúčam toto poradie kníh, i keď je to samozrejme každého osobná záležitosť.

  Prečo sa Adam zaujíma o genetický výskum? Sú zmiznutia členov rasy a záujem istého genetického vedca o démonoľudí s jedinečnými schopnosťami náhodné? Kam zavedie Adama risk, keď sa rozhodne použiť Leu ako návnadu? Lea sa ocitá medzi bezohľadnými bytosťami, ktoré ju prinútia báť sa o život, zažívať hrôzu, utekať, no i bojovať. Obklopujú ju krvilačnosť a zvrátenosť. Pri opise násilných scén sa Heitmannová nevyhýba drastickým detailom, no v porovnaní s knihami „tvrdšieho razenia“ tam nie je nič, čo by ste si neprečítali v ktoromkoľvek inom nervydrásajúcom thrilleri. Zlo na každý spôsob a násilie sú pre démonoľudí charakteristické a citlivosť pre veci ľudské ako u Adama je ojedinelá výnimočnosť. Aj to ho robí medzi všetkými tými kreatúrami najsympatickejšou beštiou.

  Navzdory želaniu démona Adam odmieta Leu premeniť (príležitostí na to má hneď niekoľko), i keď to znamená, že ich spoločný čas je konečný. Je jasné, že Adam s Leou nie sú v bezpečí. Čo len nachvíľu stavať si vzdušné zámky, za ktoré obaja zaplatia. Každá nepozornosť sa vypomstí. Adam leží v žalúdku mnohým, nadôvažok má pri sebe vzácnu korisť. Dlho nie je jasné, prečo je Lea taká výnimočná. Prečo budí záujem mocného neznámeho, ktorý si hovorí Kolektor. A ten pre nich chystá zvrátenú hru.

  Potlačí démon Adamovu ľudskosť a získa nad ním nadvládu? V klaustrofobickom finále Lea odoláva vábeniu temnoty, najhorším predtuchám zhmotneným do reality, manipulácii a spolieha sa iba na jeden inštinkt - prežiť. Obaja hlavní hrdinovia vydolujú aj posledné zvyšky fyzických i psychických síl, kým zahliadnu „ranní červánky“.              

   Musím konštatovať, že príbeh má pomalší rozbeh a asi až tak nestrhne, no neodradila ma neakčnosť začiatku a fakt, že Adam vlastne pôsobí ako hrdina bez svalov. Ale neodhaľuje svoje tromfy, hoci ho predchádza povesť výnimočného lovca. Na prvý pohľad je celkom obyčajný (až na príťažlivý vzhľad), robí chyby, cíti a prežíva bolesť. Nie je všeobecne uznávaný archetyp upíra, ktorý cerí zuby na požiadanie, aby manifestoval poznávacie znaky svojej rasy (autorkine ponímanie nie je folklórne tradičné); v podstate mi ako upír ani nepripadal. Napriek mnohým tváram si zachováva svoje nepremenené ja. Heitmannovej štylizácia nie je iba suchopárnym konštatovaním. Každá veta si vyžaduje plnú pozornosť. To vytvára naozaj zážitok z poctivého čítania. Na druhej strane mi konštrukcia zápletky pripomínala koncept Noční záře (miznutie démonoľudí, tajomná mocná postava v pozadí, Adam v pozícii lovca, pobyt ženskej hrdinky v nútenom exile na úteku). Dalo by sa čakať, že ľudia odhalenie, že existujú monštrá, nevezmú s nadhľadom a budú z toho viac vedľa. Niektoré postavy, ich prepojenia a činy sa mi akosi vo vysvetlení kto, čo a prečo stratili (resp. nemalo to až taký wau efekt). Bohužiaľ aj hlavný záporák Kolektor. Asi to chce ešte jedno prečítanie. Všetky tieto veci nerobia príbehu hanbu. Má svoje čaro, autorka si ma svojím spôsobom písania získala. Potešil by ma preklad ďalšieho románu z jej spisovateľskej dielne.

si-

smiley smiley smiley smiley a 1/2