Vražedné struny
Vražedné struny Oscar de Muriel
Strhující směsice krimi, historického románu a hororu — skvělá kniha pro fanoušky Sherlocka Holmese a Jonathana Creeka.
Edinburgh, rok 1888. Ve svém domě je nalezen zavražděný houslista. Služebná mrtvého virtuosa přísahá, že v noci slyšela hrát tři hudebníky, ale v zamčené zkušebně je jediné tělo a neexistuje cesta dovnitř ani ven.
Způsob provedení vraždy nápadně připomíná Jacka Rozparovače, a tak londýnská Metropolitní policie ve strachu z celonárodní paniky vyšle detektiva Iana Freye, aby případ vyšetřoval jménem falešného oddělení zabývajícího se okultismem. Jenomže Freyův nový šéf, inspektor „devítiprsťák" McGray, skutečné v tyhle nadpřirozené nesmysly věří. McGraye dovedla k pověrčivosti jeho tragická minulost, ale nakonec i Frey uznává, že tento případ stojí mimo rozumné uvažování. A když jednou někdo přijde o rozum, kdo ví, o co přijde příště...(Host, 2015)
““““““
Je rok 1888 a Londýn znepokojujú správy o Jackovi Rozparovačovi. Chaos, ktorý spôsobil, vplýva na zmeny v Scotland Yarde a zároveň prebúdza strach z napodobňovateľov. Organizačné prehodnotenie pozícií v Yarde dopadne aj na Iana Freya, bývalého študenta medicíny v Oxforde a práva v Cambridgi, muža z váženého rodu so štedrým dedičstvom, ktoré by mu zabezpečilo pohodlný život. Ale nepokojný mozog, neschopnosť prijať záhaľku a nudu ho priviedli k práci inšpektora, kde využíva znalosť anatómie, práva a cit pre detail. Posledným vyriešeným prípadom si spravil dobré meno. V jediný deň sa však jeho život zmení. Príde o prácu i snúbenicu. A... je poverený samotným premiérom vyšetrovať chúlostivý prípad imitátora Jacka Rozparovača v Edinburghu v novom špeciálnom útvare pod vedením inšpektora McGraya.
Freyovým príchodom nie sú v Edinburghu nadšení, no to nie je ani sám Ian. Už prvé stretnutie dvoch sebavedomých detektívov svedčí o ich rozdielnosti. Volia iný prístup i metódu. Racionálnemu Freyovi pripadajú McGrayove spôsoby absurdné a jeho neortodoxné vyšetrovanie neobjasnených prípadov a prízrakov smiešne, no v podstate mu to dáva neobmedzenú moc. Adolph McGray, prezývaný „Devítiprsťák“ volá Freya „slečinka“, čo o ňom dosť vypovedá. Freyovi sa javí ako vzorovo škótsky a výstredný. McGray zase jeho považuje za domýšľavého a puntičkárskeho. Je zvyknutý ísť vlastnou cestou, nech má proti nemu námietky hocikto.
Vraždu páchateľ okorenil čarodejníckymi symbolmi, a to vedie vyšetrovateľov aj na podivné miesta. Prípad sprevádza fáma o prekliatí a zaplieta sa doň príbeh o Stradivarim, Paganinim či Diablovej skladbe. Frey má pocit, že mu zväzujú ruky, nie je si istý, či mu nútený pobyt na „stupídnom“ oddelení stojí za záchranu kariéry. A aby toho nebolo málo, do spleti problémov sa pridáva to posledné, čo potrebuje. Príchod brata Elgieho, nadaného huslistu, ktorý prijal ponuku hrať v orchestri v kráľovskom divadle v Edinburghu.
Smrť podozrivého otvára ďalšie otázky. Úmrtia členov Konzervatória posilnia Freyov pocit, že tento bizarný prípad je odsúdený k nezdaru. Uvedomuje si, že práca pre kriminálku napĺňa jeho život zmysluplnou činnosťou a pocitom, že našiel svoje miesto. Dokonca je ochotný zmeniť názor na McGraya, keď spoznáva jeho osobnú tragédiu. McGray má pre „iné“ prípady pochopenie. Dôvod úzko súvisí s jeho návštevami Kráľovského ústavu pre duševne chorých.
Zdá sa, že s každou stopou sa vyšetrovatelia dostanú do slepej uličky. Ani vedenie polície nie je s ich postupom spokojné a je im naklonené stále menej. Dostávajú konečné ultimátum na uzavretie prípadu, no to už hrozí nebezpečenstvo aj Elgiemu...
Charaktery hlavných hrdinov stoja na protikladoch a asi neprinášajú do plejády knižných detektívov nič svetoborné, no i tak majú silný nábeh nájsť si svojich sympatizantov. Vyšetrovateľská chémia medzi McGrayom a Freyom je čitateľsky chytľavá a nesie v sebe známky svojského humoru. V deji autor podsúva zvraty, ktoré udržiavajú spád a vidíme ich z pohľadu rozprávača Iana Freya. Atmosféra hmly a šera podčiarkuje stiesňujúci podtón sociálnych rozdielov a životných podmienok konca 19. storočia. Motív požičaný z hudobnej sféry prináša možno i nepoznané muzikantské legendy a neprehnane oprašuje základnú hudobnú teóriu i históriu. Hororové prvky sú odpudivé, ale nie nečitateľné a nie v takom množstve, aby to nevydržala predstavivosť i žalúdok, a keďže je dnešný čitateľ zvyknutý na kadečo, na šok to asi nebude. Na to, že ide o autorov debut, prekračuje mnohé diela v rámci žánru i ostrieľaných autorov, ktorí ponúkajú istú osvedčenú rutinu. V de Murielovej zbierke majú za sebou Frey a McGray už niekoľko prípadov. Snáď sa dočkáme ich prekladu.
si-
a 1/2
““““““
Frey & McGray Books:
1. The Strings of Murder – Vražedné struny (Host, 2015)
2. A Fever of the Blood
3. A Mask of Shadows
4. Loch of the Dead
5. The Darker Arts
6. The Dance of the Serpents
7. The Sign of the Devil
_____________________________________________________
